...lenže nie je a asi ani nikdy nebude. Fico to už vie a vie aj to, že až do svojho decembrového rozhodnutia kandidovať, vrabec bol v jeho hrsti. Teraz to ale vyzerá, že holub zo strechy odletel a niekto, po holubovi lačný, ocitol sa v hrsti sám. Vtáka poznáš po perí a človeka po reči. A Fico, ten reční rád, len sa veľmi nerád vracia k tomu, čo vravel voľakedy a o čom musí vravieť aj teraz.
Ostaňme ešte pri vtákoch, viacerí sme nimi niekedy boli. Napríklad bažantmi na vojenčine. Alebo holubmi, ako sa kde ujalo. A pomedzi ten zelený hyd, skúšal sa občas predvádzať nejaký truľo, čo si myslel, že na to má. Že už voľačo preskákal za ten rok pred nami a snažil sa to dokazovať svalnatými rečami. Možno aj dokázal občas nahnať strach, hulákaním a vyhrážaním sa, to však len do chvíle, kým nedošlo na povinné očkovanie. Asi protitetanovka a asi celý pluk. Neboli sme tam iba my, pár dní po prísahe, stále ešte vyplašení bažanti.
Sychravý november, stojíme v dlhom rade pred armádnym klubom a aby to odsýpalo, ešte vonku si vyzliekame plášte a potom aj saká. Ešte vonku si rozopíname košele, vystrkujeme plece a ako kurvičky na konkurze, vchádzame dnu pre jedno banálne štipnutie do ramena. Nepríjemné je to státie v rade, nepríjemná je tá stádovitosť a chlad. Chceme to mať za sebou a uštipnutie je vykúpením a tak sa posúvame dopredu. Všetci okrem najväčšieho machra na pluku, vulgárneho, hlúpeho a agresívneho truľa. Ten chudák musel byť dusený od kolísky.
Ak som videl niekedy strach a zmätok v očiach, bolo to u tohto nešťastníka. Neveriacky si rozopol plášť a potom aj sako. Oči vytreštené hrôzou, neveril, že aj po ňom sa chce niečo také, čo aj po ostatných. Nenechal sa predbiehať, strkal nás pred seba, ale tak akosi nežne, akoby bol zrazu nám všetkým nesmierne vďačný za to, že sú nás desiatky a stovky, za ktorých sa môže stále skryť. Po čase mi zmizol kdesi za chrbtom a potom som už ani nepočul to jeho ustráchané, predsa však do poslednej chvíle agresívne- choď teraz ty.
Zmizol, asi sa tomu nakoniec vyhol, to v armáde nebol nikdy problém. A hádam je doteraz zdravý ako repa, kašľať naňho. Lenže po tom očkovaní akosi stíchol, už ho nebolo počuť hulákať po chodbách. Niežeby sa stiahol do knižnice či na antukový okruh. Už ho nikto nebral vážne, presolil to a bol skôr na smiech. Proste ukážkový zbabelec.
Nech sa na mňa premiér Fico nehnevá, ale práve tohto zbabelca mi v posledných mesiacoch pripomína stále viac a viac. Nikdy som ho nepovažoval za rovného chlapa, ale posledné mesiace už nie je ani tou atrapou čo býval. Ešte pred rokom mu bola nejaká okresná sudkyňa na smiech, lebo ho vraj ani na šiesty krát nevie nájsť a doručiť mu predvolanie na pojednávanie. Na smiech mu bolo, že je vraj pre niekoho anonymný a nedostižný- on, prvý medzi prvými, spasiteľ Slovenska. Aj tak si však to predvolanie ani raz neprevzal, stále mal kde ustupovať a za koho sa schovávať. Na smiech mu bola aj Radičová, lebo okydať niekoho nie je predsa pre mazáka, už štyri roky v mundúre premiéra, nič nepredstaviteľné. Priam sa to po mazákovi žiada, hulákať po chodbách a biť sa do pŕs. Len potom niesť aj následky, to je už horšie. To už v tých očiach badať aj prvú stopu neistoty.
Potom sa to začne stupňovať a tak si mazák chce zvýšiť kvalifikáciu. Chcel by ísť za furťáka, zodpovednosť žiadna, šofér a liftboy do smrti. Tak sa prihlásil do užšieho výberu, len stále nevedel, akú taktiku zvoliť, aby komisiu presvedčil. Rozhodol sa zle, lebo dobre sa rozhodnúť je mu cudzie. Zvolil osočovanie (Kiska a úžera) a nasledovali vypúlené oči od prekvapenia, že niekto podal trestné oznámenie. Začal vystrkovať packu gratulácie a tvrdiť, že on, ak by vyhral, takúto gratuláciu by prijal. Okrem toho však predsa len dokázal vytušiť náladu v komisii a skutočnosť, že Harabina už majú všetci plné zuby. Preto vyjde von s farbou a tvrdí, že by mu už, ako dlhoročnému priateľovi, neodporučil opätovne kandidovať za predsedu najvyššieho súdu.
Fico má však s tými dlhoročnými priateľstvami stále nejaké problémy. Za furťáka ho nevybrali a tak už Harabinovi radšej neodporučí nič. Sľubuje ozdravenie justície, dlhoročného priateľa ale evidentne chce mať tam, kde bol donedávna. Možno už tuší, kto je vlastne v hrsti a tak upravuje zákon Harabinovi na mieru. A sebe samozrejme. Pretože krajský súd rozsudok o Ficovej povinnosti ospravedlniť sa Radičovej zrušil. Pretože si odporca, Fico, neprevzal ani raz predvolanie. A tak budú chodiť predvolania znovu od okresnej sudkyne, ktorá mu bola pred rokom na smiech.
Pred štyrmi rokmi bolo Ficovi na smiech, že by jeho meno mohlo byť voľajako spájané s podnikateľom Výbohom. V žiadnom prípade nie. Opäť ale asi ide do tuhého a dnes je na svete dvadsaťročné priateľstvo týchto dvoch a také priateľstvo sa predsa nezrádza. Hlavne ak je viac krát upevnené pohárom vínka kdesi v moravskom sklípku. In vino veritas, to hádam ešte platí. A ak sa niekde hovorí pravda pravdúca, na také stretnutia sa predsa nechodí s Arnoldom či s Aničkou s vysielačkou a kamerou na chrbte. Alebo predsa len áno? Kde kto sa už nejakou nahrávkou vyhrážal, kde aká bola zverejnená, o kde akej sa tvrdí, že bola skartovaná. Už nám toho bolo naservírovaného až až. Už je ťažké sa z toho vyzuť tým, že sa donekonečna bude nejaký zbabelec schovávať za cudzie chrbty a ešte odtiaľ hulákať chlapácke reči.
Už je načase postaviť sa a ostať stáť na svojom mieste a prijať pichnutie do ramena, až tak to nebolí. Prevziať si predvolanie, na súd či na povinné očkovanie. Ono, nejde len o blaho jednotlivca, nejde len o to, aby sa nenakazil on. Ide o to, aby sa nám tu nepotuloval nejaký bacilonosič, hlavne ak o sebe tvrdí, že ide všetko ozdravovať.
