A čo robil zatiaľ Gary?

Pred päťdesiatimi rokmi, v lete 1975, dostal sa môj kamarát (zdravím Pupe 😊, čo bola jeho detská prezývka) do Fínska. Bol navštíviť otca, legálne tam ako hudobníka zarábajúceho pre svetlejšie zajtrajšky ešte svetlejšie devízy a potom nám, na začiatku posledného ročníka na ZDŠ, vyrozprával zážitky z cudziny. Učiteľov vytáčal extravagantným perom a rifľovou bundou, mne vyliezali oči z jamiek, keď sme blicovali pri šteklivých časopisoch a častovali sa údajne najhrubšou fínskou nadávkou- „basmek“. Boli sme spolužiaci a kamaráti hrávajúci spolu basketbal, chodiaci do Ľudovej školy umenia na výtvarnú a minimálne tri popoludnia sme trávili spolu na tréningu s loptou, či na hodinách so štetcom a špachtľou. A keď máte pätnásť rokov, kecáte o všetkom a furt.

Raz mi spomenul, že keď boli v centre Helsínk v okolí prístavu, prechádzal tade fínsky prezident Urho Kekkonen. Sám, bez ochranky, za služobným či civilným cieľom, to zrejme nebolo podstatné. Táto príhoda bola okorenená vtedajšou popularitou v histórii najdlhšie úradujúceho fínskeho prezidenta (1956- 1981). Od dospelosti plešatý prezident, vtedy už mal 75 rokov, od okoloidúcich Fínov žal úspech v podobe pozdravov- „Urho, Urho...“ a priateľských dotykov po tele, nečastejšie ramena, pleca či plešiny.

Politika na všetky svetové strany bola pre Fínsko v rokoch 1945- 89 mimoriadne dôležitá. Na pomedzí studenej vojny a NATO/Varšavská zmluva to chcelo pod plešatou hlavou niečo mať. Urho vo Washingtone v r. 1961 (zdroj: internet)

Nikto nemôže tvrdiť, že s ním ochranka nebola, s odstupom rokov si myslím, že skôr áno ako nie. A po februári 1986, kedy bol švédsky premiér Olof Palme, po návrate z kina pred polnocou v centre Štokholmu zastrelený, určite sa aj v Škandinávii všeličo prehodnocovalo.

Kekkonen, Brežnev a Kosygin v Moskve v r. 1977. Nakoľko Urha rožkom neopili a zmýšľanie Moskvy sa za tých 50 rokov nijako nezmenilo, desaťročia neutrality Fínska a Švédska sú minulosťou a budúcnosťou Ruska sú už iba tie stachany (zdroj: internet)

Nechcem sa miešať Úradu pre ochranu ústavných činiteľov do ich nedávnej roboty. Možno ich doteraz máta zlyhanie z Handlovej. Svojim výkonom pri poslednej úprave vzhľadu hlavy hlavy štátu, čo nie je preklep, sa teda veľmi nepochlapili. Takto verejne prezradiť GPS súradnice možného budúceho výskytu upravenej hlavy hlavy štátu je skôr uľahčením ako sťažením zámerov, ktorým nezabránia ani vaši vepři boubelatí.

Ostáva preto iba dúfať, že Gery za ten čas nezaháľal a už prešiel základným výcvikom najlepšieho priateľa hlavy štátu, ako sa vyprázdniť priamo do čierneho mikroténu, aby bol každý úd Úradu na ochranu ústavných činiteľov v pohotovosti, ak by niekto pri osobnom kontakte chcel tú upravenú hlavu hlavy štátu priateľsky a uznanlivo postrapatiť.