Len v jednom si môžeme byť istí, nie sme dnes svedkami zásahu dobrých proti zlým. Nemôžeme vedieť kto je dobrý a kto zlý, môžeme si to iba domýšľať podľa toho, ktorej strane a ktorým argumentom sme takto neinformovaní ochotní uveriť. A keď sa to raz aj nebodaj dozvieme, sme už tak spoľahlivo rozdelení, že dobrý ostane pre nás dobrým aj keď sa ku všetkému zlému prizná a zlý ostane zlým, lebo to priznanie získal určite úskokom. Pravdepodobne nikdy, ako je už u nás zvykom, sa nedozvieme, ako to v skutočnosti bolo. Nedostaneme tak šancu poctivo prehodnotiť naše doterajšie postoje, priznať si s hnusom, že sme nadŕžali tým zlým, spytovať si svedomie, že sme krivdili tým dobrým.
Našťastie, nemáme ani dobrých ani zlých. Máme len šikovnejších a ťarbavejších; zaliečajúcich sa fešákov a strápňujúcich sa slonov v porceláne. V podstate ale, máme iba zlodejov. Sú len dve možné vysvetlenia toho, čo sa deje na Slovensku za posledných dvadsať rokov a čo sa deje na Slovensku aj v týchto dňoch. A obidve tieto možnosti sa ešte aj podporujú.
Prvou možnosťou je, že Ficov predvolebný slogan o tom, že ako sa kradlo za Mečiara, tak sa kradne aj za Dzurindu je pravdivý, ale neúplný. Predpokladať, že sa nič nestihlo šlohnúť za tých pár mesiacov za Moravčíka a o niečo dlhšiu dobu za Čarnogurského asi nebude nikto. Potom ale ťažko predpokladať, že sa už prestalo kradnúť za Fica, nepokračovalo sa za Radičovej a nie je tomu tak aj dnes, opäť za Fica. Lebo dnešný chaos okolo činnosti vojenskej rozviedky a kontrarozviedky nie je o vyzradení obrannej línie na Žitnom ostrove či o parametroch supertajnej zbrane z podzemnej továrne, najlepšie asi pod Sitnom. Nezvŕta nám tu bokmi Mata Hari, manželia Rosenbergovci nekonšpirujú so znepriatelenou veľmocou. U nás niet nepriateľov, máme len kunčaftov, ktorí začas ťahajú spolu, potom sa rozharkajú a hádžu to jeden na druhého. To, ako sa kšeftuje s benzínom zo služobných áut, ako divne sa odpredávajú služobné byty, ako pozemky neznámych vlastníkov získavajú vlastníkov ešte neznámejších, ako objednať do osady osvetovú besedu a ako tú osadu potom nevedieť nájsť, lebo ani oficiálne neexistuje.
Druhá možnosť je vlastne len podčiarknutie tej prvej. Galko nezačal vyšetrovať rozkrádanie armádneho majetku za prvej Ficovej vlády. Začal vyšetrovať rozkrádanie, ktoré sústavne pokračuje počas celého obdobia. A platí to o všetkých rezortoch. Garážmajster či referent z hospodárskej správy nie je politický nominant. Armádu nemá pod palcom generál, ale výkonný práporčík. Odhalenie zlodejstva práporčíkov, ktorí slúžia pod striedajúcimi sa generálmi, je nebezpečné pre každého z tých generálov. A generáli sa predsa vedia dohodnúť, preto sú generálmi. Dohodnúť sa vedia aj tí znepriatelení, dokážu po sebe vystreľovať jedovaté salvy. Čím jedovatejšie, tým lepšie. Napokon, slepá munícia robí väčší rachot.
