Asi netreba byť renomovaným dendrológom, aby aj bežnému jedincovi bolo jasné, že nie je strom ako strom a nie je les ako les. Že les má svoju hospodársku a spoločenskú hodnotu a niečo iné, ekonomicky ľahko definovateľné, je porast päťdesiatročných bukov a niečo iné napríklad porast iných drevín v inom veku. Čo bolo predmetom zámeny, aký les bol vymenený v okolí Handlovej za ten na Kolibe sme sa nedozvedeli a asi ani nedozvieme. Mala by nám stačiť základná informácia, že štát si prilepšil o cca pol hektára lesa a je teda všetko v poriadku. Ak je toto hlavný predpoklad aby niekto mohol z pozície štátneho zamestnanca o niečom rozhodovať, ak stačí, že dotyčný vie, že 4,3 je viac ako 3,7, potom je tiež asi všetko v poriadku.
Kompetentní sľúbili vyšetrenie, či sa ho dočkáme, či sa opäť nedozvieme, že skutok sa nestal je otázne. Verejnosť je oprávnene pobúrená, kamarátka navrhuje dotyčných pozatvárať na tak dlho, kým nevyrastie nový les. Mne sa tak dlho čakať nechce a preto veľmi ľutujem, že s rýchlorastúcim bambusom u nás rátať nemôžme. To by sa mi páčilo viac. Natiahnuť dotyčného nad tú paseku pod ktorú sa podpísal a nechať ho prerásť bujnou vegetáciou. Aspoň by nebolo nutnú vešať sýkorkám loj na vetvičky.
Sme krajina paradoxov. Ľahko sa u nás môže stať, že ak chce niekto bývanie pod lesom, prvé mu budú zavadzať stromy. Však si potom zopár exotických na pozemku vysadí. Je potom logické, že ak v lese zavadzajú stromy, v jachtingu zákonite nezavadzia nič, čo s jachtou na rýchlostných pretekoch nijako nesúvisí a čas potrebný na stratégiu preteku sa venuje vyzdobovaniu a odzdobovaniu jachty. Čo sa stalo?
Štátna firma Transpetrol, patriaca pod Ministerstvo hospodárstva, rovnako úsporne sa správajúce ministerstvo ako každé iné, sa rozhodla zasponzorovať sumou stotisíc eur súkromný jachtársky klub BFYC. Podľa hovorkyne Transpetrolu, rozhodli sa pre to aj kvôli tomu, že ako tradičný podporovateľ športu, aj toho menšinového, cítia dieru v podpore samotného štátu týmto športom. Preto to chceli aspoň čiastočne nahradiť. Polovička darovanej sumy mala podporiť činnosť klubu a jeho detský tím. Druhá polovička mala pokryť reklamu a tá reklama, s logom Transpetrolu, mala zase pokryť jachty účastniace sa na jachtárskom preteku v Chorvátsku. Konkrétne na boku a prove jachty a tiež na hlavnej plachte. Lenže, na fotografiách z pretekov ktoré sú na internete, žiadne logá nevidno. Ako je to možné, žeby sme pre stromy nevideli les? Asi áno, pretože aj na takúto skutočnosť má hovorkyňa Transpetrolu vysvetlenie a to veľmi originálne. V tomto prípade sa naozaj skutok (dar) nestal. Lepšie povedané, odstal sa.
Len toť nedávno, vládny Smer snemoval a na tom sneme predseda sfúkol aj vlastných. Že nech nechľascú v parlamente, nech nezadávajú opozícii dôvod na kritiku, lebo tá sa jej okamžite chytí. Asi nám na zadávanie má stačiť on a politbyro. Len toť nedávno im to hovorí a už je na svete ďalší ťažko vysvetliteľný prešľap s narábaním štátnych financií. Lebo štadión za humnami sa obhájiť dá, sponzorský dar pre exmanažérov Penty už ťažšie. V tejto exponovanej dobe. Samozrejme, nebol by to spravodlivý predseda, ak by takúto patáliu nedokázal za pár hodín vyriešiť. Tak ako malý Boby zatlačil a objavila sa kocka lega, zatlačil nemenej aj Fico a logo už nikto hľadať nemusí.
Čo sa čudujeme, že na zverejnených fotografiách žiadne logo vidieť nie je. Podľa hovorkyne, organizátori propagáciu vyriešili reklamnými bannermi, ktoré boli aplikované na lode vybraných posádok pred štartom a krátko po začiatku pretekov. Nuž, to má naozaj logiku. Výstrelom z dela začne regata a vybrané posádky, krátko po začiatku pretekov nechajú plachty plachtami a babrú sa s niečím iným. S bannerom, ktorý je vlastne tiež plachtou. Hrdo ho vycapia nech si plápolá popri tej hlavnej a o chvíľočku ho zase zmotajú, aby dáky paparazzi neryžoval na tak originálne vylepšenej jachte. Škoda že sa nepochválila, ako sa tieto jachty napokon umiestnili. Nezabudla sa ale pochváliť, že oni to majú aj zdokumentované na fotografiách, ale už ich novinárom neukážu, lebo skutok (dar) sa nestal a tak fotografie o neuskutočnenom dare nie sú relevantné a ani im vlastne nepatria.
Za jedno pľuhavé popoludnie spravodlivý predseda zatlačil a od sponzorskej zmluvy sa odstúpilo. Dar sa neudial. Pýtam sa, ako? Bannery boli údajne vyrobené a aj aplikované, reklamná agentúra si zrejme prácu odviedla a dostala za ňu zaplatené. Žiadať ju o vrátenie peňazí, v tomto prípade je asi aj u nás absolútne nemožné. Ak bol zadávateľom reklamy jachtový klub, pôjde to na jeho triko, ak Transpetrol, potom na to naše spoločné. Prvá polovica daru mala podporiť výcvik a činnosť dorastu jachtingu, spravidla vlastných detí dospelých členov klubu. Ak im na počiatok kúpili nejakú maličkú jachtičku, aby sa hojdala bezpečne ukotvená v zálive, už ju neodkúpia. Aký sa dá uviesť dôvod na vrátenie zakúpeného tovaru či služieb, ak žiaden neexistuje? Ako sa ale dá napísať nejaká darovacia zmluva, ak v nej nebudú potrebné klauzuly o tom, v akých prípadoch zmluva zaniká a dar sa nekoná, keď si niektorá zo strán nesplní povinnosti zo zmluvy plynúce alebo sľúbené?
Ak je to tak, Ficovi sa podaril husársky kúsok. Zasadil opäť ťažkú ranu kapitalizmu, spôsobil mu stotisícovú škodu.
Zrejme protiprávne vyrúbaný les, k zámene ktorého došlo tesne po voľbách 2010, pred odovzdaním agendy, tak častý to a opakujúci sa jav v našich končinách. Nie iba podvodníci s DPH vedia kedy končí doba hojna a na poslednú chvíľu šturmujú na zvýšené obrátky. Mali sa od koho priučiť. Zmluva o darovaní stotisíc eur, ktorá sa dá aj po týždňoch (preteky boli začiatkom novembra) zrušiť, hoci predmet zmluvy, aspoň jej časť bola naplnená. Toto sú naozaj transparentné signály pre verejnosť, že nimi volení zástupcovia sa už z debaklu v posledných voľbách poučili a už teda nebude verejnosťou extrémistickou a bude voliť iba štandardné politické strany. Koľko takýchto, na pohľad nesúvisiacich príkladov sa dá nájsť, keď stačí jediná súvislosť? Napríklad zisk cez mŕtvoly, zisk za každú cenu, zisk za vrelej podpory úradníka vo funkcii?
