Hoci je celý svet na nohách a čo i len trochu suverénne cítiaca komunita, neváha vyslovovať jasné stanovisko ku situácii na Kryme od prvých poplašných správ, najsociálnejšie cítiaci premiér Karpatského oblúka a priľahlých údolí, nie je schopný zaujať stanovisko. Nie je toho schopný ani len v náznaku, nie je schopný vyjadriť sa rázne ako štátnik, použijúc zrozumiteľný jazyk diplomacie. Rátajúc zásoby zemného plynu a zvažujúc čo vlastne povedať, odmlčal sa takmer na celý víkend, zatiaľ čo iní zdvíhali telefóny, predvolávali veľvyslancov, ostro varovali Kremeľ, prevetrávali vládne špeciály.
Celý ten čas brigádnici zo Súmračnej čušali ako vši pod chrastou. Dostali však jasný a zrozumiteľný povel z Popradu a tak spustili v diskusiách svoje skvosty. Pretože aj oni, ako každý iný pochopili, že mlčanie a vyhýbanie sa priamej odpovedi je odpoveďou jasnou a nepochybnou. O zbabelosti, o vypočítavosti a o servilnosti chcieť slúžiť, pretože slúžiť, jedno komu, je pohodlnejšie ako jednať vo svojom mene. Mlčal on, tak mlčali aj oni. Mlčal napriek tomu, že všetkých zvolal k svojej reči a tak už vedeli, akým tónom si môžu púšťať hubu našpacír. Má ich tam, kde ich vždy chcel mať a oni zase majú to, čo vždy chceli. Sluhu sluhov, pri ktorom sa cítia takí rovnocenní.
