Riešiť obludný a viac ako nezdravý chaos v opozícii ma už nebaví. Psie oči Matoviča, Kisku či Sulíka sa mi už prejedli. Ich psie oči a psie hlavy, ktoré nasadzujú iným, len aby neostali na ich krkoch, lebo tiež ich dostávajú. Od vlastných, o ktorých raz koktajú, že to nechcú rozmazávať, že to si doriešia interne a druhý deň im už nevedia prísť na meno. Vrtieť psom, to je ich práca za posledného poldruha roka a ostáva po tej nadpráci akurát tak psí výkal, z ktorého tučnejú preferencie tých, ktorí vychádzajú zo žumpy.
Toto sa im, a ďalším, fakt podarilo. Prvý krát, s výnimkou prezidentských volieb Gašparovič/Radičová, dosť zariskujem, že môj hlas prepadne. Nech, prepadol vtedy a neľutujem to. Päť rokov predtým som uprednostnil Gašparoviča pred Mečiarom a ešte päť rokov predtým som odmietol vidieť rozdiel medzi Mečiarom a Schustrom. Nevolil som nikoho z tých dvoch. V parlamentných voľbách mi zatiaľ, od roku 1990 hlas neprepadol, pokiaľ si dobre pamätám.
Bez ohľadu na budúce a aj tie dnešné preferencie, bez obáv odovzdám hlas Demokratickej strane. Nestratím nič, tak ako rovnaké nič nezískam, ak sa im to predsa len 29. februára podarí a dostanú sa do Národnej rady. Avšak, nie som už ochotný počúvať apely na voličov, čo všetko musia strpieť a prehryznúť a urobiť, aby práve ich hlas neprepadol. Od ľudí, ktorí násobne viac, ako je strata ojedinelého hlasu spokojne risknú namiesto toho, aby si radšej zahryzli do vlastného jazyka.
Predstaviteľom Demokratickej strany by som skromne odporučil, nestavajte svoju súčasnosť na historickej existencii a podiele Jozefa Lettricha na odkaze Demokratickej strany. Tej minulej. Dobre, fajn, pripomenuli ste to. Má to určitú logiku a opodstatnenie aj vzhľadom na blížiace sa okrúhle výročie úmrtia Jozefa Lettricha (29. 11. 1969), ktoré ste pripomenuli akciou na Národnom cintoríne v Martine. Ale už sa k tomu nevracajte. Nestavajte na tom, na čom staval Slota a po ňom Danko vo vzťahu k historickej SNS. Čomu sa každý môže akurát tak zasmiať.
Nič nestratím a ani nič nezískam, avšak, účasť na voľbách nie je o stratách a ziskoch. Je to vyjadrenie podpory tomu, kto ma najviac presvedčí o tom, že to má v niektorej oblasti, vo viacerých oblastiach dobre premyslené, že ponúka realizovateľné zmeny a že ráta s mojim hlasom práve preto, lebo si uvedomuje, čo si uvedomujem ja. Že politický či volebný program je jedna vec, sila mandátu po voľbách druhá a tá tretia, najdôležitejšia vec je schopnosť dohodnúť sa. Dohodnúť sa a tvoriť. Tvoriť zmenu, vytvárať priestor prienikom programov, spoluvytvárať podhubie prijateľnej budúcnosti.
Nie nadarmo som v prvom odseku uviedol tri mená. Každé z nich dostalo odo mňa v určitom období podporu. Už nedostane, to je všetko.
