Vystrkovať rožky veľmi nemôže, ale prijať výzvu na hru barany, barany buc hádam áno. Ak bola nedávno Ficom pri stretnutí na pôde Všeobecnej zdravotnej poisťovne odignorovaná ministerka Dolinková, ktorá na stretnutí hádam aj mala byť, Šutaj Eštokovo mudrovanie o posledných krokoch Šimkovičovej sa dá vnímať aj inak, ako vážne znepokojenie na stavom kultúry na Slovensku. Pozícia Dolinkovej bola po tomto stretnutí spochybnená, spochybniť sa dá aj iná ministerská stolička.
Možno je môj odhad prehnaný, ale keď sa svojho času podobne vymedzoval Danko z platnosti koaličnej zmluvy (a jeho politický výtlak je podobný Eštokovmu), môže na tom niečo byť. Ak predseda Hlasu nebude aspoň verbálne (k činu sa neodhodlá) prezentovať, že na postup Šimkovičovej má odlišný názor ako SNS a Smer, ostane neviditeľný a teda, neexistujúci. Nuž a parlamentnej opozícii sa určite podarí iniciovať odvolávačku a bude otázne, v ktorej etape odvolávania Šimkovičovej poslanci Hlasu cuknú. Že cuknú je jasné, ale veľmi, naozaj veľmi Eštok potrebuje navodiť dojem, že koaličný partner presadzuje svoju autonómnu politiku na poli kultúry (lebo to je jeho voličom, na rozdiel od justície, vnútra atď., ukradnuté). V neposlednom rade aj preto, že ide o Dankových nominantov a bolo by hriechom, príležitosť na podpichnutie spojenca a nepriateľa v jednej osobe nevyužiť.
Niet veľmi čo, z takto naznačovanej situácie rozdielnych názorov na konanie nominantov koaličných partnerov vyťažiť. Ale jeden nikdy nevie, koho hlava rozbolí. Barany, barany buc- do toho!
