Hystéria o zhromažďovaní dlažobných kociek pred Úradom vlády, nebola dokladom o hlúposti vtedajšieho premiéra. Opierajúc sa o kocky z pätnásťtisíc bankoviek, šumne vyskladaných na stole z päťdesiatok a stoviek, Fico predviedol svoj cynizmus namierený na tých, čo mu v pravidelných dávkach lačno zožrali čokoľvek. Bohužiaľ ukázalo sa, že najpažravejší v dave bol Matovič.
Pravdepodobný aktér streľby na Zámockej ulici v Bratislave je konzument hlúpostí, ktorý sa ich zjavne prejedol a zohnal si nástroj a cieľ, aby sa mu uľavilo. Ak by si nešťastník oným nástrojom urobil poriadok najprv vo vlastnej hlave, bolo by to drsné, ale nie tragické pre nezainteresovaných. A platí to aj v prípade, ak čo i len jeden z cieľov nebol náhodne, ale plánovane vybraný k utíšeniu jeho svetobôľu.
Netolerantnosť, žlčovitá nenávisť, hlúpa hrubosť sa do komunikácie v spoločnosti vkráda nie nepozorovane, ale nevšímavo a podceňovaná svojim hrozivým dosahom. Všakovakým spôsobom, dokonca aj v diskusiách na domovskej stránke denníka SME. Po dlho avizovanej inovácii diskusie pod článkami sa objavilo niečo, čo administrátori pred zhruba dvoma rokmi neľútostne mazali a neraz aj s nickom diskutujúceho. Fakt by ma zaujímalo, či boli vymenení administrátori, alebo sa len znížil prah ich bolesti.
Výrazy ako „hlupák“, „nasrať“, všetky ich všemožné varianty mali za následok zásah administrátora. Nie len to. Diskusie boli nastavené tak, že všetci notorickí vrtáci mali svoj príspevok skrátený a kto nechcel, nemusel sa ním zaťažovať. Indikátorom bola karma diskutujúceho. Momentálne je to ale tak, že vlákno je nekonečné a každá osobná zvada je rozvinutá do dlhej roľky toaletného papiera, sem tam evidentne použitého. Radosť brodiť sa v takejto spoločnosti. Len som zvedavý, čo je toho príčinou. Ono choré je už všade prízvukovať, že bez predaja inzercie si elektronické (a ani printové) média neškrtnú a zároveň, ponúkať zvýšené predplatné bez „otravných“ reklám a označovať ho ako VIP. Čo by nejedného, aj s jeho anonymným nickom a nenávistným komentom, vari aj pohladkalo na ubitom egu.
Toto je len jedna z nevšímavých, podprahových ciest, ktorými sa šíri potencionálna nenávisť, anonymne dínom- dánom, alebo adresne. Adresne aj tupo a bezrozmyslu, po čom sa narieka, že dotyčný je vlastne analfabet a takô čosi by ani brkom nenaškrabal, nie to ešte na tej pekelnej vecičke napáchal. Takie finty naučí len škola života.
Po plytkej orbe zasial Mečiar tárajov a gágajov. Nič extra z toho nevzišlo a tak Fico lán preoral a pridal špinavé, protislovenské prostitútky. A Matovič to prihnojil, ťažko vybrať čím všetkým, núkajú sa trebárs múdrosráči. Z tejto džungle bolehlavu, pýru a boľševníku si už kde kto nazbieral za priehrštie dennej dávky a poď ho pod okná označených vinníkov. Lekárov, vedcov, novinárov; načim dať o sebe vedieť aj migrantom, menovite tým z Ukrajiny, po krížoch by mali schytať aj gayovia a lesby a ak už nebude na koho zaútočiť, po papuli sa môže ujsť komukoľvek. Dostatočným dôvodom už bude len jeho existencia. Keď tú moju oni všetci kazia zámerne. Vedci, lekári a migranti, s novinármi, za mizerný groš zhovievavo o nich píšuc; gayovia a lesby, schádzajúci sa v podozrivých krčmách, kde o poriadnej borovičke a pive pod jedno euro ešte nechyrovali.
Slovensko je krajina, ktorá opakovane potvrdzuje svoje ambície reformovať sa súdnou mapou, stratifikáciou nemocníc, vzchopením sa školstva, ekonomického aj ekologického povedomia, transparentnosťou v nakladaní s verejnými zdrojmi. A k tomu je zároveň krajinou, ktorá sa kasá pochytiť sa za väzy s pandémiou, krízami energetickými aj bezpečnostnými, so všetkým možným, čo medzi Tatrami a Dunajom na národ holubičí číha. Len mi je záhadou, prečo si konaním potentátov opakovane volá na pomoc záškolákov onej školy života.
