Nezáväzným koncepčným dokumentom, ako súčasťou návrhu novej energetickej politiky Ministerstva hospodárstva, sa má na jeseň zaoberať vláda. Vyššie uvedenú citáciu hovorcu priniesla 7.8. t.r. Pravda.sk a bolo tiež uvedené, že investor na takúto investíciu, zhruba za jednu miliardu eur, by sa asi hľadal ťažko a vláda na ňu peniaze nemá.
Možného investora by mali odradiť, okrem iného, tieto dôvody.
Postavenie vodného diela, ktorého primárnym cieľom je skvalitnenie plavebnej dopravy vzdutím a ustálením vodnej hladiny, naráža na dlhodobý odpor rakúskej strany, pretože dôsledky zdvihnutej hladiny sa prejavia aj na jeho území, nielen v povodí Dunaja, ale aj Moravy.

Efektivita a návratnosť investície výrobou elektrickej energie je tiež diskutabilná. Plánovaná celoročná výroba v stálom režime, by pri dnešných cenách priniesla asi 32 miliónov eur. A to v čase, kedy je výroba a spotreba el. energie na Slovensku zhruba vyvážená a energia by sa musela predávať do tretích krajín. Viď ročenka SED 2012 a vývoj výroby a spotreby el. energie na Slovensku za posledné obdobie.
http://www.sepsas.sk/seps/dokumenty/RocenkySed/Rocenka_SED_2012.pdf
Na ostrove Sihoť, ktorý má byť súčasťou vodného diela, už viac ako sto rokov funguje niekoľko studní, z ktorých je veľká časť Bratislavy zásobovaná kvalitnou pitnou vodou. Je o tieto zdroje pitnej vody reálne sa obávať takýmto zásahom? Vodohospodári by dielo údajne privítali, z vodohospodárskeho hľadiska by dielo prínosom bolo. Ale aj oni si uvedomujú problém cenový (náklady a návratnosť) a ekologický. Odborníci od vody sú teda minimálne neutrálny a ochranári a verejnosť je proti. Pridám sa teda k nim a som proti vodnému dielu tiež a dúfam, že na petržalskej strane Dunaja, v Pečenskom lese to ostane nezmenené.




Ďalším problémom je karloveské rameno s lodenicami, vodnou rekreáciou pre verejnosť a s trénovaním vodných športov na rôznej úrovni. Ak sa karloveské rameno premení na odtokový kanál, je so všetkým týmto raz a navždy amen. V záujme koho?
Bohouš o tých šikmookých hovoril aj inak, to si ale netrúfam. Jednak ich je ako hadov a jednak, mohli by sa aj uraziť. V strede leta od hovorcu ministerstva, teda priamo z vlády počujem, že ľudia sa zase iba zbytočne plašia a robia z komára somára. Nič také, ako Vodné dielo Bratislava- Pečenský les nie je naplánované, to je len taký výhľad, štúdia, alternatíva.
Prešli dva mesiace a v spravodajstve Markízy sa na mňa usmieva akýsi Číňan a úplne vážne hovorí o tom, ako radi by investovali do vodných elektrárňach na Slovensku, konkrétne v Bratislave a na Dargove (geotermálna elektráreň kúsok za Košicami). Odkiaľ to teda tie, však viete kto, vedia, že existuje vôbec nejaký hmlistý plán, niekedy, niekde postaviť vodné dielo? Kto im to nadšene vyrapotal? A navyše, Číňanom, ktorí nehľadajú nič iné, iba rýchle peniaze. Je pre nich trojpercentná návratnosť dostačujúca?
Ak sa v lete spomínalo, že investor by sa hľadal ťažko a vláda peniaze nemá, znamená to, že vláda by to aj zrealizovala, keď do dvoch mesiacov existuje reálny záujemca? A znamená to tiež, že 7.8. t.r., kedy sa takto vyjadril hovorca, čínsky investor ešte netušil, kde leží Slovensko, alebo mal informácie už vtedy? Kto na to z vlády bude vedieť, či bude vôbec schopný odpovedať, keď z nich všetko lezie ako z chlpatej deky.
Mám vážne obavy, že táto vláda pôjde práve takýmto investorom viac ako poruke. Čo čakať od premiéra, ktorý počas svojho predchádzajúceho funkčného obdobia, nechal čínsku tajnú službu zasahovať proti vlastným občanom, priamo v hlavnom meste, pred prezidentským palácom? Trt makový mu ide o splavnosť či o elektrinu, elektriny má vyše hlavy z Mochoviec a Bohuníc, o ktoré sa vie tak pobiť.