Alebo dokážu správne prečítať odkaz, ktorý len z dôvodu trvalého pobytu jedného muža, prišiel z toho regiónu, z ktorého prišiel. V tom má podlíder Smeru Vladimír Maňka pravdu. Toto sa mohlo, snáď s výnimkou Bratislavy, stať hocikde na Slovensku. Aj on pochopil, že Bratislava a BSK sa predsa len nejako od zbytku Slovenska odlišuje. Na rozdiel od nadlídra Smeru Róberta Fica, Vladimír Maňka dešifroval správne kde je pes zakopaný. Sám odradil účasť svojho predsedu na kampani pred druhým kolom, pretože tušil, čo sa v ľuďoch zbiera. Že sľubov už bolo dosť a aj naďalej si síce vystačia s krpcami. Len tie kanady im už vadia menej.
A tak sa budú musieť prezidentskí kandidáti, lebo ich sa najbližšie voľby týkajú, vyjadriť k dvom otázkam. Tá prvá je ľahučká ako ranný vánok. Priezračná ako jasný pohľad adeptky na Miss bojujúcej za svetový mier. Klipkanie umelými riasami nič neskazí. Kandidáti, všetci do jedného, vyslovia znepokojenie nad vývojom situácie, odsúdia xenofóbne a rasistické tendencie narastajúce pod grúňmi a budú tvrdiť, že spoločnými silami, so svojimi voličmi, so svojim volebným štábom a so svojou maličkosťou, dokážu to spoločne uviesť na pravú mieru. Problém bude iba v tom, že nebudú vedieť, či sa prihovárajú krpcom alebo kanadám.
A to bude tá druhá otázka, ktorú budú musieť vedieť zodpovedať. Ako odlíšiť krpce od kanád, keď tých krpcov je evidentne mnohonásobne viac, len im je už na grcanie zo psích dečiek štandardných politických hochštaplerov a priklonili sa tentoraz ku kanadám. Ako osloviť bežného Stredoslováka, východniara či Záhoráka. Ako sa prihovoriť na juhu a ako na severe. Čo tým ľuďom rozprávať, keď oni chcú počuť aj niečo iné ako diaľnice či školy.
Ak sa budú tváriť ako hlupáci, ak budú všetko hodnotiť ako nárast neonacizmu, skončia v prvom kole. Ak si niektorý z kandidátov bude brúsiť zuby a vyskúša to kotlebovskou rétorikou, tiež skončí v prvom kole. Úspech Mariána Kotlebu by mohol hovoriť minimálne o jednom. Stranícky kandidáti na prezidentský post to budú mať asi ťažšie. Politické strany na Slovensku sa znemožňovali už príliš dlho na to, aby sa to raz neodzrkadlilo takýmto šokujúcim výsledkom. Väčšiu šancu by som videl na strane nezávislých kandidátov a to najme tých, ktorí ako nezávislí budú na ľudí aj pôsobiť. Teda bez spätnej väzby na niektorú politickú stranu, z ktorej predvčerom či pred rokom vystúpili.
Najťažšie to bude mať doposiaľ neznámy kandidát vládneho Smeru. Nebude to Fico, nie po tomto výprasku, nech si to nazýva akou výhrou len chce. Samozrejme že Smer vyhral, čísla neklamú a výhra je to takmer suverénna. Ale čo z takej výhry, keď pred kamery neprišiel s kolou a s úsmevom? Čo z takej výhry, keď mu vlastní dali mat, keď ho vyšachovali zo stredu Slovenska a vlastná ješitnosť ho zahnala do kúta obviňovania všetkých okolo? Keby sa radšej opýtal Maňku, prečo si myslel, že jeho osobná účasť na predvolebnom kolbišti by bola skôr kontraproduktívna. Keby sa Maňku radšej opýtal, aký má on názor na vrece zemiakov. Teraz si z toho vreca zemiakov môže urobiť boxovací pytel a po ukážkovom kľukovaní predviesť aj nejaký ten ľavý hák. Musí sa len poponáhľať, lebo od určitej doby sa zemiaky zo Slovenska strácajú.
Koho nominuje Smer ťažko odhadnúť. Po nočnom rozhovore s Monikou Flašíkovou Beňovou, tá na otázku, či si nemyslí, že by bol aj vhodnejší kandidát Smeru od nej odpovedala, že nie. Nie preto, že by od nej lepší neboli, iba upozornila na to, že politické špičky Smeru zastávajú dôležité posty na ministerstvách, preto bola nominovaná ona. Róbert Fico bude teda musieť siahnuť poriadne hlboko a do nám neznámeho vreca, ak chce voličov presvedčiť. Nepresvedčí. Svojou osobou nie a iných jednoducho nemá, nie po tejto sobote. To by už bolo hádam veľa, ak by kandidoval a po prehre by obvinil všetkých okrem seba, že sa mu Slovensko zmenšuje.
Nemenej ťažké to bude mať aj SDKÚ. Pavol Frešo sa včera vyhol odpovedi na otázku, či predsa len nepodporia kandidatúru Hrušovského. Vedel prečo a vedel, že nepodporia. Uvedomuje si zodpovednosť celého politického spektra za vzniknutú situáciu, nie však zodpovednosť podľa Ficovho manuálu: čo sme si to sme si, teraz hefni, lebo to bude na teba. Frešo má predsa len oproti Ficovi výhodu. Nie je povinný dosadiť víťazného kandidáta do prezidentských volieb a otvorene sa môže postaviť na stranu hocikoho, kto postúpi do druhého kola. Tak ako vyslovil podporu Maňkovi, čo som ja, na rozdiel od Fica zaregistroval. V dvoch posledných voľbách, v parlamentných aj v týchto regionálnych, stráca SDKÚ pozície a vplyv. Čo môže Frešo stratiť, ak sa rozhodne nepostaviť vlastného kandidáta a prikloní sa k niektorému až v druhom kole? Napokon, jeho vrece je ešte neznámejšie ako to Ficove.
A samotný Marián Kotleba? Naozaj si niekto myslí, že argumenty a riešenia mu veľmi rýchlo dôjdu? Čo ak mu bude stačiť jeden schopný audítor župných účtov a začne vyťahovať a hovoriť o bodreli, rodinkárstve, vzájomnom paktovaní, fušerstve a zneužívaní financií na úrade? Že by akurát banskobystrický región bol tak odlišný od ostatných sa nezdá a Kotleba nie je nikomu ničím zaviazaný. Všade sú ľudia konfrontovaní práve s týmto. Toto ich štve najviac. Nečinnosť na strane jednej a plytvanie či nebodaj kradnutie na tej druhej. Naozaj budú poslanci hádzať Kotlebovi polená pod nohy a nedovolia mu nič, naozaj je všade všetko kryštálovo čisté a transparentné?
