Anketa nepriniesla žiadne prekvapivé odpovede či skutočnosti. Ani len v tom nie, že Kotleba chodil do tanečných zrejme s Ficom, lebo zjavne reagujú na rovnaký rytmus a takt. Rovnako sa krútia na parkete a ešte radšej niekde za oponou, kde videní len svojimi, zvliekajú požiadavku dress code a ostávajú v zrozumiteľnejšom „drese“.
Je pochopiteľné, že niektorí z kandidátov sa na sledovanej udalosti zúčastniť nebudú môcť, pretože ich vyviňovanie sa zo zodpovednosti za vývoj posledných rokov a hlavne mesiacov je všeobecne známy. Rovnako je pochopiteľné, že títo emócie nebudú vedieť udržať na uzde. Predvolebný boj je v plnom prúde a každá účasť na akcii presahujúcej regionálny význam, z ktorej sú oni vylúčení, je jednoducho lákadlom plne legitímnym. Kotlebova strohá odpoveď o tancoch na hroboch to len podčiarkuje.
Bugár neodpovedal a odpovedať ani nevie, lebo nemôže. Pritom on, ktorý pred rokom na námestiach očakávaný určite nebol, práve on mal k udalostiam čo povedať a to sa od neho aj očakávalo. Lenže Béla toho narozprávať vie neúrekom a keď už dopovie, tradične dopovedané nie je nič. Nasleduje pravdivý výklad vlastných slov s logopedickou piruetou vlastnou len jemu samotnému.
Harabin odpovedal aj neodpovedal. Formálne sa mu hodí status sudcu a zvažovanie každej podobnej účasti z pohľadu svojej stavovskej funkcie, aby niekedy v budúcnosti pre prípadnú účasť na niečom, nemohol byť práve kvôli tomu vylúčený z konania pre možnú zaujatosť. Viac mu vyhovuje vrieskať po telocvičniach či kulturákoch. Ak tam týmto dokáže publikum osloviť, môže si byť istý, že to publikum ostane nielen oslovené ale aj oslnené a nezmôže sa na jeho postoje racionálne reagovať.
Šefčovič by bol radšej neoslovovaný, to ale nijako nie je možné. Táto z preveľkej núdze Smeru mizivá cnosť, zmohla sa len na informácie, že na protesty nechodil preto, lebo v tých časoch hájil záujmy Slovenska v Bruseli. A nasleduje klišé o myšlienke slušného, sociálne spravodlivého a bezpečného Slovenska. Lenže, je tu jedno lenže.
Šefčovičova odpoveď nie je úplná a presná. Nikto po ňom nemôže chcieť aby niekam chodil. Hlavne ak je vzdialenosť udalostí merateľná stovkami kilometrov. Dokonca ani vtedy nie, ak je merateľná stovkami metrov. Je jeho právom chodiť tam, kam uzná za vhodné on. Jeho pravdivá odpoveď by však mala znieť inak.
Postoj oficiálneho Bruselu k vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej je všeobecne známy a nie je nutné ho opakovať. Ten neoficiálny, reprezentovaný hŕstkou protestujúcich na Shuman Roundabout v Bruseli, čoby kameňom dohodil od sídla Európskej komisie, je tiež ešte v povedomí. Protesty boli dva. Na prvom, ktorý sa konal 9. marca 2018 sa podľa facebookovej udalosti zúčastnilo stošesťdesiat ľudí, o týždeň neskôr na to isté miesto prišlo ľudí stotridsať. Mnohé mená sa opakujú. Pre mňa sú zaujímavé a milé dve.
Na obidvoch protestoch sa zúčastnila Zuzka P., dcéra našich susedov z jedenásteho poschodia a sestra môjho kamaráta. Čau Mišo! Kedy sa vidíme na akcii? Toto je pre mňa ľahko overiteľné a uveriteľné. Nemám dôvod o konaní a účasti na protestoch pochybovať. Druhá účasť na obidvoch protestoch je viac ako výpovedná o postojoch jedných a druhých. Peter R., podľa facebookového profilu mladý muž, na svojom profile uvádza ako bydlisko Bruxelles a zamestnanie European Commission.
Opakujem, nikto nemôže po Šefčovičovi chcieť, aby sa zúčastňoval niečoho, s čím nesúhlasí, nemá na to čas, prípadne, nemohol o tom vedieť. Vo svojej odpovedi by ale predsa len mohol rozviesť, ako a kde v prvej polovici marca minulého roku hájil v Bruseli záujmy Slovenska. Hlavne toho bezpečnejšieho, slušnejšieho a sociálne spravodlivejšieho.
Takáto odpoveď od Šefčoviča je žiadúca, pretože na neúčasť a jej dôvody sa dá odpovedať veľmi zrozumiteľne, slušne a prijateľne. Zvládol to Chmelár. Zúčastnil sa prvého pietneho pochodu s odôvodnením, že Ján Kuciak bol jeho študentom. Odmietol však účasť na nasledujúcich zhromaždeniach, pretože nemali hlavu ani pätu, prevládali emócie a niekto sa s nimi nie pekne zahral, hlavne po stretnutí organizátorov s Kiskom. S tým sa dá, bohužiaľ, iba súhlasiť. Nie je to nenapraviteľná chyba, koľko škôd ale napáchala je viditeľné dnes, pri organizovanom chaose šmejdov okolo Ústavného súdu.
Ostatných oslovených v ankete, ak teda Aktuality.sk iných neoslovili, pravdepodobne vo štvrtok na verejných priestoroch vidieť budeme. Mikloško, Krajniak, Čaputová aj Mistrík na protesty a zhromaždenia chodili. Mikloško na jednom aj na požiadanie prehovoril. V tom čase bol určite zo štvorice najznámejší, jeho angažovanosť sa dala očakávať. Ak bol niekto z dnešných kandidátov verejne dostatočne známy, bol to bez pochýb aj Šefčovič. Predsa len bokom od domáceho diania, nebol s vládnym Smerom- SD vo všetkom automaticky spájaný, mohol o svojom štíte rozhodovať čiastočne autonómne.
Byť relatívne neznámym a predsa viditeľným v tých časoch v desať či dvadsaťtisícovom dave je prakticky nemožné. Na rozdiel od prítomnosti v poldruha stovke prevažne Slovákov v Bruseli, kde by akékoľvek známejšie meno zarezonovalo tak výrazne, že by dnes dokázalo z dotyčného urobiť úplne iného kandidáta. Opakujem však tretí krát, Šefčovič nie je povinný byť výrazný práve takto. Úplne stačí, že je to presne naopak.
