Jeden z regrútov síce velí aj vrchnému pandúrovi Eštokovi, aj hlavnému regulovčíkovi Rážovi a dokonca, hoci je necelý deň brancom, má pod palcom aj šéfa verbovačky Kaliňáka.
Ostáva len otázkou, či sa statočný cínový vojačik Pellegrini vzdá dvojtýždňového žoldu, lebo aj spod maskovačiek a v tieni poľnej latríny, mieni nerušene vykonávať svoju prezidentskú funkciu a brať ten mizerný plat prvého z prvých, alebo žold oželie, aby sa nedostal do konfliktu záujmov, keď už imituje so zbabelcom Glückom konflikt veľkých chlapcov.
A malá technická otázka. Bude nad zamaskovaným táborom viať prezidentská štandarda? Nech to má cársky dron jednoduchšie, keď už aj nám sľúbil vygumovanie z mapy Európy.
Z hlbokej minulosti:
Keď sme pred štyridsiatimi rokmi, vo vojenskom priestore Jince v Západných Čechách, vykopali hlboký okop pre spojovacie vozidlo, tuším to bol Scot, vystužili ho brvnami a tie pomaľovali maskovaním aby nás nikto nevidel, spokojne sme dali pauzu, že už máme hotovo.
V momente bol nad nami nejaký zelený čurák a zmrdal nás, že sme nerozložili pavúky a nenatiahli maskovačky. Tri metre od nášho okopu bola inou skupinou chalanov vyklčovaná plocha asi 10 x 10 metrov a na nej si plukovný politruk, s plnou hubou špendlíkov, vyrábal úchvatnú nástenku. Dva metre štvorcové červeného plátna a na ňom heslá o nerozlučnom bratstve armád, veď viete ktorých.
Keď som čurákovi namietal, že prečo sa máme maskovať, keď súdruh kapitán na nás navádza rakety cudzej moci, dostalo sa mi vysvetlenia, že politickej línii boja aj tak nerozumiem a naopak, mal by som sa snažiť plniť rozkazy čo najsvedomitejšie. Pretože po skončení cvičenia, práve pred touto nástenkou a rozvinutou bojovou zástavou pluku, môžem byť odfotený práve ja. Asi dvakrát som bol nástenku v noci ošťať a dobre bolo. Nikoho tam nefotili.
