O Ríšu sa treba starať. Čím viac neprajníkov na ňu útočí, čím viac jasných signálov smeruje k jej vedeniu, tým viac uveriteľných hlúpostí musí byť nasmerovaných práve k plebsu. Lebo ten ich chce počuť. A ak je Najvyšší presýpač zároveň aj Hlavným stratégom Ríše, vie, že skôr ako niečo prisľúbi, musí sľub podmieniť náznakom toho, kto bude vinovatý, ak sa jeho sľuby nenaplnia.
Medzi závažné nedostatky Ríše dlhodobo patrí vymáhateľnosť práva. Index, ktorý hodnotí nielen skutočnosť, ako je na tom aj samotný plebs, ako sa mu bude pravdepodobne pri sporoch medzi sebou a voči vrchnosti dariť. On veľmi neľútostivo určuje aj to, do akej mieri ostáva Ríša ríšou a kedy sa už stáva provinciou iných. Provinciou, ktorá znesie aj nekvalitnejší tovar za tučné zisky, provinciou, ktorá naláka aj nepoctivých kupcov a šarlatánov. Pretože sa im u nás tak veľmi dobre darí. Pretože veľmi dobre vedia o vymáhateľnosti práva, flexibilite súdnictva, korupčnosti celej Ríše.
Právo sa ale nedá pomrviť medzi prstami ako dozretý klások, nesypú sa z neho zlaté zrná úrody. Právo sa dá iba pomrviť a tak je mrvené každým rokom viac a viac, a sype komu sype, plebsu však rozhodne nie. Plebsu musí stačiť ten nejasný prísľub. Že úroda sa ukazuje o čosi lepšia ako vlani a tak aleluja, stačí aby obchodné reťazce dostali trošku rozumu a možno bude chlieb o trošku lacnejší ako vlani. Ale, samozrejme je tu tá podmienka, rozum musia dostať iní. Najvyšší presýpač nie je Najvyšší hnojič, za pohnojenie všetkého sú zodpovední práve všetci tí iní.
