Je pekné od nás ľudí, že vieme byť voči sebe tak slušní. Po každej vojnovej kataklizme páni v žaketoch zasadnú, často v Ženeve, a pripíšu niečo nesmierne humánne k rozrastajúcim sa lajstrám. Dajú si potom všetci navzájom čestné slovo, že takto to bude a plný dojatia nad svojou úžasnou dobrotou, vracajú sa zo Ženevy domov zvestovať, že zase je o čosi dôstojnejšie na tomto svete žiť.
Tretí ženevský dohovor z 12. augusta 1949, stanovuje práva vojnového zajatca a stanovuje tiež, kto je za vojnového zajatca považovaný. Keďže prišiel tak skoro po skúsenostiach poslednej vojny, kedy vojaci samotní boli tí poslední, čo by robili nejaké caviky s civilným obyvateľstvom, dohovor netrvá na tom, že vojnovým zajatcom musí byť výlučne vojak. Okrem príslušníkov pravidelných ozbrojených síl a domobrany, patria k nim aj osoby ktoré nie sú vojakmi, sú ale činné pre ozbrojené sily a napokon obyvateľstvo napadnutej oblasti, ktoré sa po priblížení nepriateľa chopilo zbrane.
Z Krymu sa množia všakovaké správy, jedna sa však opakovane spomína. Údajne ruskí vojaci, avšak bez vojenských insígnií, motajú sa po tých najstrategickejších oblastiach polostrova. Nikto sa k tejto zaujímavosti nevyjadruje, často sú spomínaní ako členovia domobrany, lenže, to mi práve vŕta v hlave. Domobranu si predstavujem tak, že buď bránia svoju domovinu, ak je napadnutá, alebo sa niekde v cudzine zmobilizovali a do uchvátenej domoviny sa vrátili a berú si ju späť. Prezident a vrchný veliteľ ruských ozbrojených síl Putin, vytrvalo odmieta prítomnosť svojej armády na Kryme, vraví čosi práve o domobrane, jedným dychom ale dodáva, že podľa medzinárodného dohovoru medzi Ruskou federáciou a Ukrajinou, môže mať na Kryme až dvadsaťpäťtisíc svojich cínových pandrláčikov. A to je druhá vec, čo mi vŕta v hlave.
Ak sú tí neoznačení ozbrojenci naozaj domobranou, sú to etnickí Rusi, občania Ukrajiny, čo bránia Krym? A pred kým, keď sú tam v prevahe a z pevniny na polostrov neprenikne nikto? Ak sú to ale Rusi, čo prišli zaujať svoju ulúpenú domovinu, prečo len tak postávajú a nezatýkajú ozbrojených uzurpátorov? Ukrajinskí vojaci predsa majú svoje viditeľné označenie, stačí im odrapotať meno a priezvisko, dátum narodenia, hodnosť a služobné číslo. Hneď potom sa môžu postaviť do radu na boršč a Červený kríž sa už postará aj o nejaké tie balíčky s časopismi, sladkosťami a prezervatívmi. Sme predsa na hony vzdialený zverstiev minulých vojen a Rusko, stály člen Bezpečnostnej rady OSN, s právom veta, už nejako len ustráži spravodlivosť pre všetkých. Lebo to stále z Moskvy počúvame, ide o bezpečnosť ľudí, civilistov, aby práve tým zverstvám neboli vystavení.
No, dajme tomu, utrasie sa to. Bez jediného výstrelu, bez nutnosti brať vojnových zajatcov. Bez zvažovania, či Oleg v džogingu, alebo Ivan len tak, zo sauny vyskočiaci, spĺňa podmienky na to, aby držiac v ruke zbraň, patril do kategórie leveé en masse. Teda či je členom tej ozajstnej domobrany, od čias prvých spevákov marseillaisy, ktorí nepodliehali systému velenia. Lebo aj to sú, podľa 3. ženevského dohovoru, vojnový zajatci s právami im prislúchajúcimi. Dajme tomu, že sa to utrasie bez takýchto patálií, potom ale vyvstane druhý problém. Ak bude „domobrana“ úspešná a Krym sa stane súčasťou Ruskej federácie, čo s príslušníkmi ukrajinskej armády? Pošlú ich ukrajinskej vláde, to je jasné, s akým odkazom, to už je jasné menej.
Aby mohol Putin tvrdiť, že na Kryme môže mať až dvadsaťpäťtisíc svojich vojakov, musel sa dovolávať medzinárodnej zmluvy medzi Ruskou federáciou a Ukrajinou o tom, že na zvrchovanom území jedného štátu, je legálne umiestnená armáda iného štátu. Taká medzinárodná zmluva, to je už kurňa dôležitá vec. Nie ako keď si Repin zmyslí namaľovať Záporožských kozákov, vysmiatych z toho, ako píšu tureckému sultánovi list. Tam musí byť všetko poctivo a dôkladne podchytené, musí sa myslieť na každú eventualitu. Jedna strana si nebude plniť povinnosti zo zmluvy a tá druhá čo, má sa len prizerať? Nie, preto v takej zmluve musia byť poistky voči tomu, ak by si jedna strana, bez súhlasu tej druhej, nerobila zo zmluvy trhací kalendár. Najčastejšie to bývajú finančné sankcie, na to zatiaľ počujú všetci. A pekne podľa medzinárodného práva.
Mňa proste zaujíma toto. Ak bola včera podpísaná medzinárodná zmluva, v ktorej je zrozumiteľne napísané, čo je pre ktorú stranu zvrchovaným územím, a teda, že to obidve strany takto rešpektujú, čo sa musí stať dnes, aby zajtra to isté územie, obidve strany považovali za zvrchované už niekomu inému? Ak Ruská federácia platí Ukrajine sto miliónov dolárov ročne zato, že na jej území má dislokovanú svoju armádu a takto je to zjednané na štyridsať rokov a nikdy inak, čo s takou zmluvou, keď Krym bude cudzím územím pre Ukrajinu a nie pre Rusko?
S akou štátnickou víziou a geopolitickým odhadom budúceho vývoja, podpisoval Putin zmluvu na tak dlhú dobu, ako to, že tak zle odhadol záujmy ruskej entity v spriatelenej cudzine? Bum a prásk na jednom Kyjevskom námestí a Putinovi neostáva nič iné, len ratovať rodákov v cudzine a najlepšie tak, že ich zoberie pod krídla matičky Rusy. A nutne pritom poruší medzinárodné záväzky Ruska a bude musieť uhradiť sankcie z toho plynúce. Ak si niekto zjedná prenájom za sto miliónov ročne a hneď na štyridsať rokov, hádam tam bude zaonačená aj ročná inflácia, poistka voči poklesom kurzov a sankcia pre jednostranné vypovedanie či znemožnenie plnenia zmluvy. Hádam tú zmluvu podpisovali dva zvrchované štáty a každý z nich v najlepšej viere v záujme svojich občanov? Záporožskí sa narehotali pri tom písaní, len či boli naozaj poslední a smiali sa najlepšie.
Tymošenková išla natvrdo do lochu, lebo spísala čosi zle v zmluve o dodávkach plynu z Ruska. Zle pre Ukrajinu, nevýhodne a draho, nuž jej to doma zrátali. Teraz by sa mala zamyslieť aj ruská Duma, čo s takým prezidentom, čo podpíše zmluvu, bratku snáď aj za päť miliárd a sú z toho takéto opletačky. Že si každý dvakrát rozmyslí, čo je to mať podpísanú zmluvu a s kým.
