Ctihodný pán sa preflieskal vlastnou rukavicou. A bude musieť vysvetliť ten viditeľný šrám na tvári. Bude ho musieť vysvetľovať veľmi opatrne, aby sa nedotkol cti dámy svojho srdca. Lebo už nie sme v časoch rytierskych súbojov, nebijeme sa o šatku kdejakej Kunikundy za závojom. Bijeme sa o šatku, ktorou má previazané oči tá deva s váhami a s mečom. Mali by ste ju mať denne pred očami, ctihodný pane, aj keby vám ctihodná pani pre vašu neveru tie oči vyškriabala. Lebo vy nemôžete iba tak tvrdiť, že vám ctihodná pani zatelefonovala a zverila sa vám o osobnej urážke, obsiahnutej v námietke zaujatosti voči nej. Vy musíte dokázať, že to naozaj tak bolo. Inak sa vystavujete podozreniu, že ste prenikli ďalej ako do trinástej komnaty. Tá je zakázaná všetkým. Aj Ďurovi Truľovi, aj Popolvárovi, aj mne a aj vám. Vy musíte dokázať, že ak ste oboznámený so súdnym spisom, s ktorým oboznámený nemáte byť, že vás s ním oboznámila ctihodná pani. Inak hrozí, že ste sa s ním oboznámili inakším spôsobom. Každý spôsob, ktorým by ste sa oboznámili s niečím, čo je pre vás zakázané, je zlý. Preto je tu ale tá deva s previazanými očami, aby bola nad vami zhovievavá.
Už to chápete, človeče? Môžete tvrdiť to, čo tvrdíte doteraz a svoje tvrdenie aj dokázať, ale kvôli tomu ctihodnej pani ubudne zo cti. Môžete tiež jej cnosť ochrániť ako chrabrý rytier a povedať, odkiaľ viete o obsahu súdneho spisu, o ktorom ale nemáte vedieť nič, aj keby ctihodná pani kvákala zo sna. Zdvihnite tú vlastnú rukavicu, ctihodný pane, a ak vám bude pripadať veľká, hľadajte iného rytiera, ktorý za vás háji nehájiteľné.
Odrbali vás na troch sanitkách? Nič si z toho nerobte, mňa aspoň na tridsiatich.
