Neskôr sa dozvedám, že necelé štyri minúty trvajúce video zdieľalo päťtisíc ľudí, ja som tak urobil sedem hodín a devätnásť minút po jeho zverejnení. Zapôsobilo na mňa určite obsahom, ale svoje urobila aj forma toho apelu. Preto neváham nad termínom kultivovaný. Súdny človek musí oceniť spôsob, akým bolo za tak krátky čas veľa povedaného a aké množstvo nevysloveného sa za tými slovami ešte skrýva. Aká hrozba, osobná pre dotknutých ľudí a spoločenská pre nás ostatných, sa to valí Slovenskom. Hlúpe komenty sú dnes súčasťou všetkého, nevyhli sa ani tomuto statusu. Útočia nimi tí, ktorí si nikdy neuvedomia, že množiace sa straty jednotlivcov, skôr či neskôr prerastú do straty celej spoločnosti a vďaka svojej hlúposti, oni budú patriť k najpostihnutejším.
Juraj Bača sa vyjadril kultúrnym a zrozumiteľným spôsobom, neútočil, apeloval v mene iných. Preto niet divu, že odozva prišla tak z osloveného rezortu, rovnako aj z médií. Pani ministerka kultúry Natália Milanová bola hosťom pre danú problematiku v Téme dňa na TA3 a krátko predtým Juraja Baču vyspovedali v tej istej televízii v relácii Tak takto?! V danej problematike rezonuje jedna otázka a mňa prekvapila reakcia na ňu a návrh rýchleho riešenia.
Juraj Bača sa vo svojom videu pýta, prečo sa ministerstvo kultúry nesnažilo v letnom období, v čase tušeného a avizovaného príchodu druhej vlny pandémie, vytvoriť niečo ako register osôb, ktorých sa prípadné opakované obmedzenia v prevádzkovaní ich profesií bytostne a existenčne dotkne. Aby bol po ruke prehľad o množstve takýchto osôb, o ich kumulácii či rozptýlení v regiónoch, o ich reálnych (aspoň minimálnych) potrebách a miere nárokovateľnosti si nejakej pomoci.
Čo robil v lete štátny aparát a rezort kultúry sme sa síce nejako podrobne nedozvedeli, nedozvedeli sme sa takmer nič, potešujúce nech je aspoň to, že z prejavu pani ministerky naozaj cítiť osobnú aj profesijnú zainteresovanosť a úprimnú snahu pálčivú tému riešiť expresne. Do konca tohto týždňa by na webe ministerstva mal byť jednoduchý formulár (ešte sa len vyvíja), cez ktorý si dotyční požiadajú o nejakú formu pomoci. Po preverení si údajov z formulára, pomoc by mala prísť rýchlo. Podľa slov pani ministerky, takýto prehľad o všetkých možných súvisiacich profesiách v kultúrnom a kreatívnom priemysle a o ich vykonávateľoch je na Slovensku niečo úplne nové.
Daňové priznania, metaúdaje z nich zbierané a ich spravovanie
Ak aj daňové priznanie nevypĺňal každý, väčšina ľudí má aspoň základnú predstavu o čo ide. Metaúdaje sú informácie opisujúce súbory priestorových údajov a služby priestorových údajov, ktoré umožňujú ich zisťovanie, katalogizáciu a využívanie. Sú to vo všeobecnosti údaje o údajoch (INSPIRE, Národná infraštruktúra priestorových informácií). Áno, aj takéto čosi máme národné.
Myslím, že od roku 2008 je súčasťou daňového priznania kolónka, v ktorej sa uvádza kód SK NACE. Je to kód živnosti, v EÚ jednotná štatistická klasifikácia ekonomických činností (SK je označenie pre Slovensko). Daňový úrad (Finančná správa) tento údaj odovzdáva Štatistickému úradu SR a minimálne tieto dve inštitúcie majú dokonalý prehľad o tom, koľko ľudí a kde na Slovensku prišíva gombíky na montérky, koľkí a v ktorom regióne sa živia predajom áut, vyučovaniu jazykov či vyháňaniu krtkov zo záhrad. Program štátnych štatistických zisťovaní je všeobecne záväzný právny predpis, ktorý zostavuje Štatistický úrad v súčinnosti s ministerstvami, s ústrednými orgánmi a štátnymi organizáciami. Inak povedané, potrebné údaje tohto druhu má mať každý rezort k dispozícii plynule za poslednú dekádu rokov.
Čakal som, keď pani ministerka opisovala prípravu nového formuláru a overovanie údajov z neho, že spomenie kľúčové slová ako finančná správa, štatistický úrad, prípadne sk nace. Nič také však nezaznelo a ja mám obavu, že pani ministerka o tomto prehľadnom registri výkonov ekonomických činností v pôsobnosti jej rezortu nevie. V obidvoch linkoch je mapa Slovenska s počtom a rozmiestnením firiem na Slovensku, podnikajúcich v danom odvetví. Že údaje z mapy nejdú rozkliknúť neznamená, že oprávnené osoby sa ich nemajú ako dozvedieť.
Priložené dva prehľady o počtoch pracujúcich v takýchto kategóriách a kvantitatívnom rozdiele medzi nimi potvrdzujú slová Juraja Baču o tom, v mene koho vlastne prehovoril. Aj keď mapy o počtoch a regiónoch nejdú rozkliknúť, na prvý pohľad je jasné, koľko ľudí sa na Slovensku živí scénickým umením a koľko ich vykonáva podporné činnosti súvisiace so scénickým umením:
https://www.sknace.sk/90-01-0-scenicke-umenie/
https://www.sknace.sk/90-02-0-podporne-cinnosti-suvisiace-so-scenickym-umenim/
Hrozné na tom všetkom je ale iná skutočnosť. Rozhodne sa veľmi kriticky pozerám na spôsoby a formy prezentácie spôsobov vládnutia premiéra Igora Matoviča. Ale predsa len, premiérom je pol roka v nezávidenia hodnej konštelácii. Ak ale nastane problém (možno by nemusel, ale stalo sa), okamžite reagujú tí, ktorí by si to mohli odpustiť. Pellegrini, Fico, Kotleba. Zrazu stoja na strane umelcov, obhajujú autodopravcov, tendenčne a prvoplánovo použijú problém pre svoje politické potreby.
Dobre, Kotleba je proste Kotleba. Ale dvaja bývalí premiéri? Stretli sa niekedy s týmito údajmi, pracovali s nimi? Ak áno, ako to, že ich Matovičovi neotrieskali o hlavu, ako neschopnému viesť krajinu a vládnuť jej? A ak nie, načo sú teda tie údaje zbierané? Načo sú štátu mrte údajov, ak nemá ten základný- ako a v koho prospech ich použiť?
p.s. ďakujem pánovi Jurajovi Bačovi za podnetnú aktivitu v prospech druhých. Ak niekto vykonáva takéto profesie, cez riadny pracovný pomer, na živnosť, na dohodu, v slobodnom povolaní, ak má podané daňové priznania, mal by byť ľahko dohľadateľný len základnými osobnými údajmi. Potom bude zjavné, čím si prevažne v minulosti zarábal na chlieb a ako sa ho súčasné obmedzenia dotýkajú. A toto by malo platiť o všetkých výkonoch povolaní, až sa raz ocitnú v obdobnom brutálnom obmedzení. Daňový poplatník si to jednoznačne zaslúži.
