Je obzvlášť smutné, že najvýraznejšia stopa, aká po päťročnom pôsobení prvého prezidenta SR ostáva, je kauza únosu jeho syna. Ak ste zvedavý, ako na to všetko hľadela široká verejnosť, nuž asi takto- tatko mal dať synovi jednu poza uši a donútiť ho, aby sa za svoje správanie zodpovedal. Michal Kováč urobil chybu, verím pán Lexa, že Váš otec sa niečoho podobného nedopustil. Že to nebola nekritická, opičia láska od rodiča, čo z Vás vychovala to, čo dnes predstavujete. Ale, aj neospravedlniteľné kroky môžu byť pochopiteľné. Je prirodzené, že rodič pod vplyvom strachu, smútku či bezmocnosti urobí neuvážené kroky na obranu svojho dieťaťa. Kroky, ktoré sú za iných okolností ľahučko postihnuteľné, jasné vo výklade práva.
Vy ste sa, pán Lexa, úplne legitímne obrnili právom, ktoré je vo svojom výklade jednoznačne na Vašej strane. Stali ste sa víťazom v spore, ktorý mal očistiť Vaše dobré meno. Lenže, pán Lexa, niekedy je aj to právo predsa len slabšie, ako obyčajná pranostika či porekadlo. Konkrétne to o trafenej husi, myslím si, bude dosť príznačné. Keď to Vladimír Mečiar zlizol kyticou vo Vrbovom od Anny Remiášovej, napriek tomu, že mal dostatok dôveryhodných svedkov, v tej chvíli ochotných kohokoľvek na mieste rozdupať, nepodnikol žiadne kroky na ochranu svojich práv. Je Vám dúfam jasné, že podobný pozdrav kyticou by v tej chvíli neminul ani Vás. Nakoniec to ale, chvála bohu, všetko dobre skončilo.
Aj keď Vladimír Mečiar v neskorších prezidentských voľbách neuspel a my sme nasledujúcich päť rokov stihli zaregistrovať akurát tak prasknuté črevo, Vášmu priateľovi sa predsa len podaril husársky kúsok. Stihol prevziať po Michalovi Kováčovi niektoré prezidentské právomoci a všetko urovnal. Možno nie dokonale a nie na prvý krát. Našťastie, bola tu veľmi pozorná opozícia, ktorá ho v tlači hlasno upozornila, že takto sa to nerobí, že je to neplatné a Vladimír Mečiar mal možnosť urobiť reparát. Vtedy ešte netušil, že je to jeho labutia pieseň, že následne už bude iba mávať, spievať, miznúť.
Človek sa stretne s rôznymi informáciami. To, čo na prvý pohľad vyzerá tak vierohodne, sa nakoniec stratí v dokazovaní a vyvracaní. A keď sa to dostane až na politickú scénu, keď obyčajná kriminálna kauza prerastie do kauzy politickej, vtedy sa spisy pozastavia, uzavrú a nakoniec uložia ad acta. A vzniká priestor na všetky možné varianty prípadu, koľko ľudí toľko názorov. S tým už nenarobíme nič. Pretože neviem, kto ako zareaguje, rozhodol som sa pre istotu, ospravedlniť sa za Michala Kováča aj ja. Verím, že to prospeje dobrej veci a všetci budeme spokojne spávať.
