Gulášový komunizmus bol termín, ktorý sa spomínal koncom osemdesiatych rokov, kedy maďarský komunisti, vedení Jánošom Kádárom, nie úplne presne konali v línii spojenectva so Sovietskym Zväzom. A od nástupu Michaila Gorbačova už vôbec nie. Boli to Maďari, ktorí prví otvorili hranice na západ a nechali tisícky občanov bývalej NDR zdrhnúť do Rakúska. Až potom Dederóni bivakovali na pražskom zastupiteľstve NSR a dosiahli voľný prechod na vytúžený západ. Miloš Jakeš bol stále sám ako kôl v plote a aj po páde berlínskeho múru, keď už rezignoval aj Honecker, československí komunisti zastávali pevnú líniu, pripomínajúc tak trochu Jozefa Tisa, ktorý ostal Hitlerovi hádam najvernejší. Ale pre istotu zdrhol do Rakúska a tam bol ochotný ponúknuť spojencom kapituláciu. Tým západným samozrejme. Čo ho čakalo z východu tušil a aj sa toho dožil. Doslovne (a minimálne za postoj po potlačení SNP aj zaslúžene).
Maďari však nie. Ich poňatie komunizmu bolo fakt tak trochu gulášové. Mať plné brucho, do hrnca nahádzať čo príde, variť hoci aj zo vzduchu a vo voľných chvíľach plakať nad Trianonom. Pomerne dosť z toho im zostalo a Orbán sa málo líši od Kádára. Tváriť sa ako neochvejný spojenec a ryžovať hlavne do vlastného kotla.
Bezmála po storočí, Amerika ponúkla svetu znovu Čierny piatok. V októbri v dvadsiatom deviatom to bol vlastne štvrtok, ale až v piatok si poniektorí uvedomili osobný krach naplno a dali šípku, pre istotu z vyšších poschodí. Dá sa pokles indexu Dow Jones porovnať s poklesom morálky Donalda Trumpa? Asi nie a nie iba preto, že o morálke niektorých ľudí mám trvalé pochybnosti. A nie ani preto, že Trump krachoval opakovane a robil si z toho prdel. Ale udalosti zo včera, ktoré sa odohrali vo Washingtone a spichnuté boli tupou ihlou v Moskve, si svojimi potencionálnymi dôsledkami v tom maximálne globálnom meradle nezadajú s tými, čo nasledovali po krachu burzy v New Yorku. Druhú svetovú vojnu nevynímajúc, keď nám to oválne hebedo dokázalo, že za určitých okolností dokáže napočítať až do troch.
Čoho sa ešte dočkáme od Trumpa je jedna vec, na výber je všetko. Osobne očakávam, že akonáhle sa Mexický záliv stane Americkým, Golfský prúd už nebude zaostalej Európe len tak mirnix dornix transportovať teplú vodu. Prúd sa samozrejme americky premenuje a Európa, nakoľko sa nemieni dohodnúť na rovnakom mraze, akú si bez Trumpovej teplej vody vyžiera Moskva, tak Európa zacvaká. Grónskom alebo Austráliou, v tomto prieberčivý nebude.
Čo však s tým má gulášový kapitalizmus Viktora Orbána (s umývačkou riadu Fico IV.)? Nuž len toľko, že tak ako sa väčšina príčetných lídrov Európy, k bezprecedentnej podlosti štvorkolky Trump/Vance/Musk/Rubio postavila odmietavo, zásadovo a zdá sa, že aj dosť nasrato, Viktor Orbán aj s umývačkou riadu prešiel k vyhrážkam. Dôvodí to tým, že hoci aj keď dvadsať lídrov to vidí inakšie ako karikatúra podnikateľa, politika a prezidenta, majú sa riadiť jeho receptom, inak im on, gulášmajster, nenavarí. Lepšie povedané, zavarí im (a umývačka riadu sa nasucho zaderie a ožerie).
A žasnem, ako sú od reálnej politiky Fico a Orbán vzdialení. Pretože na v podstate tú istú hrozbu, do ktorej po Putinovi vháňa svet aj Trump, úplne inakšie reaguje nemecká ministerka zahraničia Baerbocková. Tá navrhla, aby sa v tak vypätej a mimoriadnej situácii Európa odhodlala k mimoriadnym krokom. Krokom, ktoré účinnejšie budú vedieť pomôcť Ukrajine a zároveň, donútia samotnú Európsku úniu začať niečo robiť nanovo, lepšie, jednoduchšie a áno, určite aj drahšie. Uvoľnenie dlhových pravidiel v Únii, tak ako ich postupne prijali v mene Paktu stability a rastu, povedie k zdražovaniu a iste aj k inflácii. Určite to ale bude lacnejšie, ako platiť vojnové reparácie Rusku, lebo to si ich napokon aj tak vypýta, ak Európa ostane sedieť na riti a zhrozene gúľať očami.
