Bolo by veľmi nefér a podlo nízke domnievať sa, že bežný volič príde k voľbám kvôli päťsto eurám. To ho nepoznáte, to by ste ho urazili. Bežný volič je bežne sčítaný, poctivo číta každý billboard, najradšej však tie s jemu milou tvárou. A nie je hlúpy, ten bežný, obyčajný volič. Vie on čítať aj medzi riadkami a ak stále počúva (vie aj počúvať) a všade číta: krúžkovné...krúžkovné...krúžkovné, splnili sme!, tak je mu jasné o čom je reč a na čo má on, ak mu rozprestrú koberec po urnu a späť, oprávnený nárok.
Takže si to ujasnime. Parlamentné voľby, to nie je len kadejaké hádzanie papierikov do schránočiek. To nech si nechá poštárka, mne aj tak len samé kraviny hádže. Parlamentné voľby, to je zodpovedné rozhodovanie sa. Najprv sa tuho zamyslieť, nepomýliť sa a vybrať ten správny volebný lístok. Áno, ten pravý, od Mattela (he he, to bol vtip, my mu hovoríme slušne Matelko). Ale až potom príde to zodpovedné. Sústrediť sa, pravopisne, úhľadne a už to je tam! Jeden krúžok, druhý krúžok, tŕŕŕŕetííí krúžok a nech nežerem, štvrtý krúžok. Tak, ale pozor, to nie je všetko, mňa nedobehnú tajtrlíci z komisie.
Štyri krúžky mám ústavné právo! Štyri krát som teda volil. Viete rátať? Takže urobíme to takto. Vyjdem spoza plenty a ukážem štyri krúžky. Pozor, pero mám stále v ruke! Tajtrlík ma počká pri urne (nie na mojom koberci) a v rukách bude mať štyri päťstovky. Štyri krúžky sú štyri voľby a za to mi patria štyri päťstovky. Basta.
Ak nie, máte po chlebe. Piaty krúžok tam šmarím hoci aj tej poštárke a vy si s tým môžete vytrieť viete čo. A pero si zoberiem.
