Určite ani v období vyslovenia tohto názoru, vo februári 2021, nič nesmerovalo k tomu, že by vládna koalícia mala mať k dispozícii pokojných tridsaťšesť mesiacov do riadnych parlamentných volieb. Nijako takýto predpoklad neumocňoval spôsob vládnutia Igora Matoviča a jeho ministrov. Ak si Richard Sulík pred dvoma rokmi predstavoval, že zbytočná škriepka medzi Nicholsonovou a Remišovou je tou najväčšou pohromou, aká môže vládnu stranu postihnúť, mal pri vyhodnocovaní dopadov všetkých následných sporov držať pri živote svoj pôvodný zámer:
„Máme dva a pol roka času, aby sme nástupcu našli. Môj životný plán je taký, že v roku 2023 budem stranu viesť už 14 rokov a pokiaľ nechcem dopadnúť ako niektorí, s ktorými strana vznikla, ale aj zanikla, tak ja osobne spravím veľmi dobre, keď príde k mierovej výmene a nového predsedu budem plne podporovať,” uviedol.
Čítajte viac: https://domov.sme.sk/c/22595830/richard-sulik-uz-neplanuje-kandidovat-na-predsedu-sas.html
Nový predseda SaS sa zjavne konať nebude a strane to viac uškodí ako prospeje. Vyslovil som v tej dobe názor, že septembrová (2023) výmena predsedu, kedy už Richard Sulík na riadnom kongrese kandidovať nemienil, má dobré načasovanie. Pol roka pred riadnym termínom volieb je tak akurát. Neplatí už koaličná zmluva, táto konkrétna neplatila nikdy a vládne strany si otvorene môžu robiť vlastné politické kroky tak, aby smerovali k získavaniu voličov.
Voliči by samozrejme, môžbyť aj od teraz, mali vedieť, kto každý sa bude uchádzať o post na čele SaS. A to by platilo nieže v „mierových“ podmienkach dovládnutia pôvodnej koalície, respektíve, dovládnutia v zložení rekonštruovanej vlády pod vedením Eduarda Hegera, ale hlavne v tejto situácii, kedy už neplatí nič a nikto neráči preberať žiadnu zodpovednosť za to, kam sa ako spoločnosť rútime.
Čo sa lídrov koaličných strán týka, tou zodpovednosťou za trojročné vodenie voliča za nos trasoviskom svojich nedomyslených konaní, tou sa môžu obhadzovať plnými priehrštiami. Munície majú dosť a že si ju vzájomne podsúvajú z vlastného muničáku, to je zase len ich chyba. A za chyby sa predsa treba zodpovedať. Pri tom preberaní zodpovednosti, niet elegantnejšieho spôsobu, ako dostáť pôvodnému rozhodnutiu. Dodržať slovo; Janko Kráľ by povedal, dotrímať sľub.
Elegancia toho spôsobu spočíva v tom, že dvojročný predstih avizovania zmeny, nemá v sebe konštrukt zdupkania z bojiska. Kontinuita rozhodnutí je zachovaná a flek je voľný. Ráčte sa prihlásiť, strana nutne, viac ako inokedy, potrebuje zmenu. Okrem iného aj preto, aby svojim voličom odovzdala dôležitú informáciu. Že osoba predsedu je jedno, ale preberanie politickej a spoločenskej zodpovednosti za jeho konanie je druhé a to prechádza na nové vedenie strany. Pol roka pred voľbami, čo je tak akurát na to, aby sa volič zorientoval.
V zorientovaní sa voliča v staronovej situácii, figu borovú pomôže, ak medzi kandidátmi na predsedu SaS bude aj Richard Sulík. Najme potom, ako dávno avizoval rozumný a logický postoj k budúcej situácii, bez ohľadu na to, ako sa vyvinie. A v neposlednom rade aj potom, ako líderstvo postupne, za rôznych okolností, ponúkol minimálne dvom ľuďom, nečlenom SaS a tí zdvorilo odmietli.
V situácii, kedy sa omieľajú všetky možné termíny volieb, od prelomu mája a júna, cez september až po riadny termín prelomu februára a marca, nič z toho nevytvára tlak na zmenu pôvodných rozhodnutí. Naopak. Jarný termín predčasných volieb dáva súčasnému predsedovi legitímny priestor na to, aby stranu viedol on a po parlamentných prázdninách, ktoré by po voľbách nasledovali, konala by sa avizovaná zmena. Skvelý priestor na oslavu úspechu, ktorým od dnes bude každý výsledok nad ziskom 6,3 % hlasov, či sypania si popola na hlavu.
Termín predčasných volieb v septembri, by pokojne mohol kolidovať s termínom zmeny vo vedení strany. S ohláseným predstihom určite. SaS má prevažne kritického voliča a ten viac ocení zreteľný pokus zvládnuť dve závažné rozhodnutia, hoci aj v časovej tiesni, ako nejasné a nečitateľné protirečenia si a prefláknutie príležitosti.
SaS ale stále zastáva názor, že pre ňu je najprijateľnejší termín riadnych volieb. Fajn, súhlasím. Tak o to zabojujte, ovládnite situáciu, udržte si vplyv. Polrok do voľby nového predsedu je opäť ideálny čas na to, aby ten terajší potvrdil svoj politický výtlak a schopnosť robiť premyslené rozhodnutia. A nasledujúci polrok zase potvrdí, že k premysleným rozhodnutiam Richarda Sulíka patrí aj uvedomenie si vlastnej nahraditeľnosti a zahnania rizika nutne hroziaceho z únavy materiálu.
Róbert Mistrík, jeden z dvoch spomenutých ľudí, ktorí ponuku viesť SaS do volieb ako líder odmietol, v júny 2019 pri tej príležitosti okrem iného povedal (Denník Postoj):
Na kongrese vystúpil aj Robert Mistrík a vo svojom prejave SaS poradil, že ak sa chce strana posunúť dopredu, musí meniť optiku a otvárať aj nové témy. "Kto nenaskočí v politike na ducha doby, je odsúdený na zánik," vyhlásil Mistrík. Ako doplnil, "na rozdiel od iných otcov zakladateľov Richard nie je na stoličke prilepený a odchod pre neho nie je tabu."
Takýto názor si Richard Sulík naozaj osvojil, nebol by to však on, ak by k osvojeniu si názoru nešiel akousi, len jemu známou skratkou. Tou sa pol roka pred voľbami 2020 zbavil sľubne stabilného voličského potenciálu, v konečnom sčítaní ožobráčenom približne o polovicu. V júny ponúkne lídersvo na kandidátke exčlenovi strany, ten poďakuje a odmietne. V septembri z čohosi precitne a naberá presvedčenie, že tej stoličky sa predsa len treba pevnejšie trimať. Presadzuje mimoriadny kongres a na ňom žiada pre seba predsedníctvo na celé štyri roky. Mohol pohodlne stranu previesť voľbami a nasledujúce leto sa uchádzať, alebo aj nie, o potvrdenie vo funkcii. Zvolil si tú svoju skratku, voličov však porúčal okľukou hľadať dôvody a dôsledky rozkolu v strane, ktoré, mimochodom, nikdy úplne vysvetlené a vyhodnotené neboli.
Necelý rok po voľbách, nevedno prečo, Richard Sulík znovu na svoju funkciu pookrial a už sa mu nevidela tak nutne spájaná s jeho osobou. Neznámou optikou videl budúcnosť veľmi ďalekou a priaznivo ružovou. Preferencie sa vrátili do normálu, nikto v SaS sa ale neunúval s otázkou, či ide o reálny obraz, alebo či iba nestoja pred menej pokriveným zrkadlom, ako kolegovia od Matoviča. Veruže stáli, dlhšie ako je zdravé a koťuha Igor, vďačne robil prasiatka a zdeformoval všetko, na čo mal dosah.
Z dva a pol roka dva sú už fuč a SaS je zhruba v takej kondícii, ako keď sa vybrala povestnou Sulíkovou skratkou. A tak preventívne, začiatkom leta, nič z predošlého neplatí a predseda oznamuje, že predsedom a lídrom mieni ostať a nepostrehol som nejaké vysvetlenie, ktoré by túto zmenu odôvodňovalo:
10. júla 2022 11:29
Richard Sulík povedal, že do ďalších volieb, ktoré očakáva vo februári 2024, povedie SaS ako predseda aj líder kandidátky. „Chceme dovládnuť,“ povedal v diskusii na TA3. „Chcem v tom pokračovať, ale nie za každú cenu,“ uviedol o poste ministra hospodárstva. Ak by po 1. septembri podal demisiu, vráti sa do parlamentu.
Lenže, toto bolo desiateho júla a Richard Sulík zjavne predpokladal voľby výlučne v riadnom termíne. Rozbehol sa poriadne dlhou skratkou a očakával, ako na každom serióznom orientačnom behu, riadne vyznačenú trať s občerstvením po každom prevýšení. Za hlavného arbitra celého fígľa nominoval Eduarda Hegera a tým bolo rozhodnuté, že na trati je doteraz. Na pol ceste medzi začiatkom leta a súčasnosťou, kedy sa štartovný poplatok už premenil na vlastnú demisiu, náš bežec stretol zorientovanejšieho borca a ponúkol mu prepotený dres. Ivan Korčok, podobne ako Róbert Mistrík, zdvorilo poďakoval a nie je jasné, či vôbec poradil kade do cieľa. K vlastnej demisii ako bonus pribudla aj demisia Igora Matoviča a keďže ten používa onakvejšie skratky, praštil s tým aj arbiter a celé to akoby ukončil. Akoby s tým drobným detailom, že predsa len kohosi vidí ešte na trati a tak z úcty ku zblúdencom, domnieva sa, že je slušné ešte trochu počkať. Tak teda, unavenejší ako aktéri, čakáme všetci, kto koho dobehne.
