Zásobníky odporu voči Ficovej zvôli si zaslúžia nafutrovať niečím, čo sa bude určite ozývať námestiami Európy a sveta. Po zarážajúcom vajataní súčasnej opozície (PS, KDH a SaS) v otázke posunutia protestov z pozície odporu (Fico) do roviny podpory (Korčok), núka sa hádam medzihra, počas ktorej si uvedomia, že nič nie je večné. Ani Fico, ani Úrad špeciálnej prokuratúry. To fyzické, ako všetko, rozplynie sa raz v ničote. To inštitucionálne možno prežije, možno nie; momentálne má na krajíčku, ale nikde nie je napísané, že za pár rokov neprejde razantnejšou, ale transparentnou zmenou, akú jej dnes zištne chystá Fico.
Potenciál dnešných slovenských námestí je úžasný. Stále však trpí podvýživou z pocitu nutnosti odporu a zúfalo potrebuje na prežitie pozitívny náboj. A ak organizátori toho politického odporu nevedia ako ďalej, nech si spomenú na obdobie februára a marca 2018, kedy si z úcty k Martine a Jánovi netrúfli verejne na občianskych protestoch vystúpiť. A ako tie, bez ohľadu na dnešné Ficove nastavenie, s Tým čo nikam neodchádza zatočili a ako ho priblížili k vlastnej ničote.
O tri týždne si nijako nemôžeme nevšimnúť, nepripomenúť a neprecítiť druhé výročie zlovôle niekoho stokrát mocnejšieho ako je náš Fico a stokrát sprostejšieho ako je Ficov Blaha. Vladimíra Vladimiroviča, ktorý tiež nikam odísť nechce. A ak, tak zjavne na bielom koňovi, ktorému ten Ficov nesiaha ani po kopytá. A presne tam, do úrovne trusu Putinovej kobyly, nás Fico, Blaha a spol. chcú doterigať. Hoci aj bagatelizovaním Putinovej agresie voči suverénnemu štátu Ukrajina, ktorého suverenity je práve (aj) Rusko garantom už bezmála tridsať rokov.
Druhé výročie fyzickej agresie voči Ukrajine (vojna) a verbálnej agresie voči Slovensku a Európskej únii (označenie za nepriateľa,) je viac ako vhodným momentom a mementom na to, aby sa súčasný občiansky aj politický odpor voči Ficovi spojil a pretavil z obrany do útoku. V podpore toho, čo Fico vehementne popiera. V spevnení toho, čo Fico tvrdošijne rúca.
Dosť bolo Fica je heslo ľúbivé, ale otrepané. Už pred desiatimi rokmi bolo to heslo predžuté a vygrcané a čo z neho ostalo, to dávno obžrali mäsiarky. A presne toto ostalo z Fica, z jeho vízie a ponuky a presne vie, komu si môže trúfnuť niečo také ešte ponúkať.
Dnešné slovenské námestia majú voči Ficovi prevahu. Prevahu v počte účasti aj vlajok. Nemal som, pri asi šiestich účastiach na týchto protestoch, stáť pod vlajkou slovenskou, európskou či ukrajinskou. Pokojne ma mohla ovievať vlajka dúhová či vlajka vojenskej aliancie. Nič z toho mne a nám oči nekole. Na rozdiel od stúpencov dnešnej koalície, ktorým okrem vlastnej ostáva nanajvýš vlajka agresora a tým je vlastne povedané všetko.
Stojíme na rozhraní a až prejdú ďalšie tri štvrtky (dvakrát môžem prísť), mali by sme sa určite stretnúť aj v sobotu, 24. februára a podporiť susednú krajinu v jej boji za mier a slobodu. Keď sa už tie ľady lámu. Vychádza mi to tak na rovnako, Putin aj Fico jazdia rovnaký parkúr a je načase dať ich dolu z mrciny.
