Nie je to tak dávno, čo sa Igor Matovič, zvláštne vulgárne, ako to len on vie, ohradil, že je terčom médií, lebo nie je príslušníkom LBGTI komunity. V kontexte sporu, ktorý mal s Dankom a Ficom na jeseň 2016, by sme mohli dnes parafrázovať, že Matovič je v roku 2022 prenasledovaný (médiami a spol.) a prenasledovatelia mu odopreli ružový trojuholník, ale prišili mu žltú Dávidovu hviezdu. Zvláštne vulgárne, ako to len on vie, Matovič sa cíti ako obeť a prirovnáva svoje postavenie k postaveniu Židov počas druhej svetovej vojny.
Spor 28. októbra 2016 spôsobil v Národnej rade Igor Matovič tým, že akési Dankove procedurálne vylepšováky v rokovacom poriadku okomentoval prirovnaním: „Je to to isté, ako kebyže si v koncentračnom tábore povedia, že si zahrajú futbalový zápas Židia a dozorcovia. A zrazu tí dozorcovia povedia, že ale my sme dozorcovia, tak náš šéf koncentráku bude rozhodcom. Je to presne taká istá zvrátenosť. My ako opoziční poslanci alebo ako opozícia ťaháme v tomto mieste za kratší povraz. Tak ako Židia v koncentráku."
Aby sa niekto za toto prirovnanie necítil dotknutý, vzápätí dodal: "Prepáčte mi to prirovnanie, ale asi inak to nepochopíte. Tak ako Židia v koncentráku mali možno jediné právo dýchať vzduch, tak my ako opozícia máme jediné právo v tomto parlamente hovoriť. O ničom inom nerozhodujeme. Toto jediné právo nám idete zobrať."
Považoval som za nutné vtedy sa Igora Matoviča zastať. Jeho prirovnanie nebolo možné brať ako vycucané z prsta, lebo historicky bolo opodstatnené a či ho použil vedome, alebo to bola len jeho fantázia, nie je nijako podstatné. Malo to reálny základ a hlavne, po expresívnom začiatku nasledovalo zmierlivé vysvetlenie a ospravedlnenie sa za tú expresívnosť. Išlo jednoznačne o prirovnanie. Po publikovaní blogu https://blog.sme.sk/dusankoniar/politika/matovicova-metafora-ako-historicky-fakt
ma cez administrátora oslovila pani Matovičová, či by mohla blog publikovať, zrejme v ich regionálnych novinách, s čím som súhlasil.
Ak pred šiestimi rokmi použil Matovič prirovnanie s postavením Židov počas druhej svetovej vojny, hovoril možno svojvoľne a bez poverenia, ale jasne ako príslušník opozície a za opozíciu ako takú. Dnes sa však výrokom: „Urobili ste zo mňa jednoducho Žida 21. storočia...“ personifikoval ako jednotlivec do role prenasledovaného z titulu samotnej svojej existencie a nie na základe nejakého vlastného konania. A to je podstatný rozdiel, lebo tým začlenil do určitých mantinelov aj tých, ktorí „ho urobili“.
Pretože, dnes sa kde kto oháňa na svojho protivníka označením za fašistu a priamo tým podsúva spoločenské vedomie, koho fašisti (nacisti) prenasledovali najokatejšie, len z titulu samotnej existencie. Židom tak v podstate bola odobratá akákoľvek šanca sa brániť a ubrániť, čo ale nijako nemôže byť dnes použité na kohokoľvek, Igora Matoviča nevynímajúc.
Takéto postavenie Židov bolo totižto aj v nacistickom Nemecku, aj vo vtedajšej Slovenskej republike upravené novou legislatívou. Ani v takých zriadeniach by to bez tej úpravy nešlo a keď tie zriadenia kapitulovali a zanikli, nutne prišlo nástupnícke zriadenie a to legislatívu zrušilo. Rafinovaná totalita koná zlo prísne byrokraticky.
Urobili ste zo mňa Žida 21. storočia je veľmi nešťastné a nebezpečné slovné spojenie. Pretože má, podobne ako futbalový zápas medzi väzňami a dozorcami v koncentračnom tábore, svoje historické opodstatnenie.
Norimberské zákony Židov doslovne vyrábali. Tí boli v prvom rade len štátni príslušníci, kým Nemci boli ríšski občania. Nepraktizovanie židovskej viery či konvertovanie na inú nemalo žiadnu váhu, ak najmenej traja vaši prarodičia boli židovského pôvodu. Vtedy ste boli Žid a nikto ho z vás nemusel „urobiť“. Nadprácu si nacistickí zákonodarcovia dopriali pri identifikovaní vás ako polovičného či štvrtinového Žida.
Že vám s pribúdaním árijskej krvi v žilách predkov zároveň pribúdali aj určité „výhody“ oproti Židom, ktorých nebolo treba vyrobiť, neznamená, že s vami a s vašimi právami nebolo narábané. Bolo, ale nie podľa toho, čo a ako konáte, ale výlučne podľa okolností, zvykov a prostredia, ktoré dali dohromady vašich predkov spred dvoch generácií.
Expresívnosť zvoleného prirovnania/obvinenia vyznieva dnes úplne inakšie ako pred šiestimi rokmi. Čo spočívalo vtedy na vôli, konaní a schopnostiach Andreja Danka (a Fica a Bugára) spočíva dnes na vôli, konaní a schopnostiach Igora Matoviča (a Kollára a Sulíka a Remišovej, aby sme boli spravodliví). Ale najviac práve na vôli a konaní a schopnostiach Igora Matoviča. Vymedzovať sa voči médiám či Tomu čo nenakúpil testy je detinské. Tak schválne, aký film by vám napadol, aby ho z tej šlamastiky nejako dostal?
