Naozajstnou teatrálnosťou je ale iné tvrdenie toho istého Róberta Fica, o týždeň staršie a týka sa tiež policajného zásahu. Brutálny zásah tureckej polície, ktorý trval už dlhšie ako týždeň, keď bol Fico v Turecku, zhodnotil ten veľmi zhovievavo a na veci sa treba podľa neho pozerať objektívne a nerobiť hneď závery. Pretože sa netreba tváriť, že zásahy polície inde neexistujú. Objektívne by sa Róbert Fico mal teda pozerať jednak na situáciu v Turecku, ktorá k dnešnému dňu eviduje piatich mŕtvych a tisícky zranených; jednak ale aj na to, prečo k takejto situácii došlo (v Turecku) a prečo sa zásah českých policajtov, preňho teatrálny, stretol na Slovensku aj inde vo svete s takým záujmom.
Keď asi stovka domácich protestovala proti zámeru zrušiť mestský park Gezi na istambulskom námestí Taksim a postaviť tam nákupné centrum, mohli byť tí ľudia považovaní za miestnych aktivistov chrániacich každý zelený kút vo veľkomeste. Toto sa deje všade po svete, ľudia sa snažia ochrániť ten kúsok prírody a pokoja v rušných aglomeráciách a striedavo sa im to darí aj nedarí. Čím nezmyselnejšie zámery investorov vyznejú, tým ochotnejšie sa ľudia proti nim postavia, pretože cítia nečistú hru a skutočný záujem investora- stavebný pozemok a z neho plynúci zisk. Nie inak to bolo zrejme aj v Istambule a ľudí to proste naštvalo. Uveriť tomu, čo o parku tvrdia vládne orgány, chce silnú dávku ľahostajnosti a nezáujmu. Uveriť, že cieľom sporných plánov na výstavbu na námestí Taksim je odbremeniť mestské magistrály v okolí od automobilovej dopravy a v obľúbenom parku postaviť nákupné centrum, to má naozaj logiku. Všade vo svete sa budujú nákupné centrá s tým zámerom, aby tam chodilo menej áut.
Toto Turci nezožrali a protestovali. Erdogan na oplátku nezožral im že zožrali a pustil sa do nich s nebývalou brutalitou. Róbert Fico si zrejme myslí, že takýto zásah je totožný s mnohými inými, ku ktorým dochádza aj inde v EÚ a to aj v tomto roku. Ale podstatne sa mýli. A to som k nemu ešte zhovievavý, ak to považujem iba za jeho omyl a nevedomosť.
K takémuto stretu medzi políciou a miestnymi obyvateľmi, dochádzalo naposledy v Európe (v tej západnej) počas májových nepokojov v roku 1968 v Paríži a následne, ešte v sedemdesiatych rokoch. To už v súvislosti s radikalizmom a terorizmom Frakcie Červenej armády (RAF) v Nemecku a Brigade Rosse v Taliansku. Aktivity týchto ľavičiarskych teroristických skupín pretrvávali do osemdesiatych rokov, sympatie a podporu časti domáceho obyvateľstva ale stratili vzápätí potom, ako západná Európa prekonala ropnú krízu a nastal čas konjunktúry. Radikalizmus z európskych ulíc (hádam okrem Severného Írska) na dlhý čas zmizol. Ak mal Róbert Fico na mysli EÚ v terajších hraniciach, tak k takýmto stretom samozrejme dochádzalo aj neskôr vo východnej Európe. Naposledy 17. 11. 1989 v Prahe a niekedy v decembri toho istého roku v celom Rumunsku. Potom už ale nie.
To, čo snáď mal na mysli Róbert Fico, však nepatrí do kategórie nepokojov v Turecku. Tie sa naozaj podobajú na máj 1968 v Paríži a nie na vyčíňanie futbalových chuligánov, či bezprizorných prisťahovalcov z parížskych či štokholmských (!) predmestí, akých sme bohužiaľ v dnešnej dobe svedkami aj inde v Európe. Ak banda radikálnych moslimov podpaľuje na predmestiach autá a obchody, ak napáda obyvateľstvo a políciu, ak pokrája mačetou vojaka z dôvodu, že je biely, tvrdý zásah polície ostatné obyvateľstvo schvaľuje a je na strane polície. Tak isto ako po teroristických útokoch v Madride či v Londýne. Občania sú ochotný rešpektovať obmedzenia a kontroly.
Erdogan útočí na vlastných občanov a začalo to pre niekoľko stromov a kríkov v centre Istambulu? Tomu hádam neuverí ani Róbert Fico. Tak isto ako neuverí, že z Turkov sa zrazu stali radikálny zelený, že sa spod zeme vyrojilo státisíce greenpeasákov. Tomu neverí ani Erdogan a Fico to tiež jemu nezožral. Čomu Erdogan verí, je to, že ak sa mu nepodarí udržať Turkov pod kontrolou, neudrží si v krajine moc. A najjednoduchší spôsob ako si moc udržať, je vlastných občanov obviniť z terorizmu, násilností a radikalizmu. A toto už Fico vie stráviť, toto zožrať dokáže.
Dopustiť sa takého omylu, že protestujúcich občanov spokojne zamení za chuligánov zo štadiónov či neprispôsobivých, bezprizorných radikálov z predmestí, svedčí o veľmi slabom prehľade o dianí v Európe za posledné polstoročie. Nevidieť ten rozdiel v správaní sa a v dôsledkoch takéhoto správania sa môže iba slepý alebo ten, čo vidieť jednoducho nechce. Zdemolované štadióny, ulice a námestia so všetkým mestským zariadením. Rozbité výklady a za nimi vyrabované a vypálené obchody. Prevrátené a podpálené autá; toto všetko ostáva po bezzubom besnení vypatlancov všetkých pletí a národností. Solidárnosť, potravinové zbierky, darované stany či deky, lekárska pomoc, absencia násilia, toto zase naopak vidieť po protestoch občanov, ktorým v určitom okamžiku dôjde trpezlivosť s vládnou mocou. Videli sme to v Kyjeve a vidíme to dnes v Istambule a inde v Turecku. Ak je to omyl a nevedomosť, je u mňa Fico len nevedomý. Obávam sa ale, že to je inak, že veľmi dobre chápe, ako je to v skutočnosti. Že občania sú už unavení z tej vlečúcej sa krízy a večných sľuboch politikov. Že si už len chvíľočku treba držať zapchaný nos, že sa už už odrážame od dna. Že občania politikom neveria ani ten nos medzi očami a sú veľmi citlivý na každý, v iných časoch aj nevinný prešľap politika. Občania sú podráždení. V Turecku, na Slovensku, v Čechách a inde.
A preto ten veľký záujem Slovákov na dianí v Čechách, na zatýkaní prominentov. Pretože veľmi dobre vedia, že čo sa deje tam, deje sa aj u nás. Z tých káuz, o ktorých Fico melie, že veď také boli aj u nás- načo to divadlo, z tých káuz nebola do konca dotiahnutá ani jedna. A možno to podobne dopadne aj v Čechách. Ale občan nie je blbec, občan vidí a je podozrievavý. Ak jedným stačí heslo- Ako sa kradlo za Mečiara, tak sa kradne aj za Dzurindu, iní sú ochotní zájsť ďalej, nežrať primitívne naservírovaný žvanec a dokoreniť ho aj ďalším menom.
