Aj to najlepšie vedomie a svedomie, aj tie najšľachetnejšie predsavzatia vykonávať mandát poctivo a vecne, narazia raz, dva krát, možno aj opakovane, na prekážku, ktorú si koaličný poslanec ani netrúfne pomenovať. On ju síce jasne vidí, oči má však tak vytreštené, že ani poverčivo skrížené prsty za chrbtom ho nedonútia k tomu, aby vyslovil zmysluplnú vetu, uviedol uchopiteľnú odpoveď. Nie je to pritom strach alebo hrôza. To by som im krivdil. Obvykle dokážu z úst vypustiť kdejakú nelogickú mätež, odporujúcu zdravému rozumu a dokonca aj tomu ich, lebo len toť nedávno, tvrdili čosi úplne iné.
To, čo koaličných poslancov zaklincovalo v nehybnosti sa volá bázeň. Niektorí vytušili, iní to skusmo pomenovali, tí menej chápaví sa pridali a hovoria už o tom ako o hotovej veci. Ani kura zadarmo nehrabe a tu sa zrazu ponúka tak bohaté hnojisko. S jednou nepredvídanou nepríjemnosťou. Kohút, ktorý doteraz najhlasnejšie kikiríkal a uzurpoval si právo nad všetkým tým tlejúcim humusom, zrazu má krk na kláte a gazdiná čosi hundre o silnom nedeľnom vývare.
Ale, za určitých okolností, dalo by sa s tým ešte čosi urobiť. Presvedčiť gazdinú, že práve od toho kohúta sú tie zlaté vajcia, ktoré my, sliepky, tak ochotne znesieme a dovolíme vybrať z podstielky. Len to niečo stojí, pravda. Bázeň poslancov je obrovská, tak netušené zisky sa im ešte nenúkali a asi ani núkať nebudú. Oni síce vedia, že kohút tak či tak skončil, že dokikiríkal. Ide len o to, či sa premení na mastné oká už tento víkend v polievke, alebo mu dáme možnosť stať sa vypchatou ozdobou niekde na polici, kde na neho bude padať prach zabudnutia.
A tak vedomie a svedomie poslancov vládnej koalície je zatiaľ zahnané za humná, kde je zdravá a výdatná paša, tam sa zatiaľ prikrmuje, rozťahuje si žalúdok, aby zvládol ten enormný nápor, ktorý ho, ako dúfa, čaká.
