Keď Rudolf Schuster, druhý slovenský prezident, chcel demonštrovať svoju ľudovosť, okrem oháňania sa dvojplatničkou na ktorej si pripravuje pokrm, tvrdohlavo chcel ušetriť zo štátneho rozpočtu a do Košíc cestoval vlakom. Jeho mánia šetriť pohasla pri víziách kilometrov šnúr a na nich rozžiarené lampióny, ktorými by najradšej obmotal celé vianočné Slovensko, ale to nechajme tak. Cesta vlakom hlavy štátu, kvôli nutnému protokolárnemu zabezpečeniu, vyšla minimálne na tie isté peniaze ako let vládneho lietadla, ak nie viac.
Vtedy to Schusterovi bolo vysvetlené a od podobných pochabostí ustúpil. Zábavičiek a vyžitia sa v úrade si on našiel dosť iných. Po ňom nastúpil na desať rokov do úradu Gašparovič. To sme si zase pre zmenu, zábavu užili my. Zapieranie jeho prítomnosti v bode A, tvrdenie o nepopierateľnom nudení sa v bode B prinieslo ešte opravy o bode C, D...atď. Za toho svätého sa nebolo možné dopátrať, kde sa Gašparovič nachádzal a kde nie. Nie je podstatné, či vtedajšie podozrenia o jeho prítomnosti na poľovačkách s tragickými následkami boli založené na pravdivosti. Podstatné je to, že rezort zodpovedný za presun a ochranu hlavy štátu, Ministerstvo vnútra, snažilo sa všemožne zatajiť ako to vlastne bolo, či bola alebo nebola použitá v inkriminovanom čase ochranka prezidenta a kde sa v skutočnosti nachádzal.
Ale k tej letke Ministerstva vnútra a k smeráckemu tanečku okolo nej. Pamätáte si niekto na Letkis? Tancujúci sa postavili do radu za seba, chytili osobu pred sebou za driek a prvý v rade začal z hopsaním a prepletaním nôh. Ta, ta, tádadída da... ta, ta, tádadída da... ta, ta, tádadída da...ta dída dita, dída dita ta, ta, ta! Ostatní, ako mnohonôžka, hopsali a prepletali do rytmu spolu s ním.
Bol som malý chlapec, keď Letkis prišiel do módy. V obývačke sme sa s mamou a bratmi pochytali a tancovali sme. Tanec je to jednoduchý a preto ľahko pokaziteľný. Čím dlhší je rad tancujúcich, tým väčšia je pravdepodobnosť, že niekto z rytmu a krokov vypadne a pomýli tak všetkých za sebou. Ak je nemehlo hneď vpredu, ak rytmus udáva niekto, kto nie je ochotný počúvať nič iné, iba sám seba, tanec je pokazený od začiatku a je to len mátožný manéver, ktorý sa snaží zakryť niečo iné.
Z dlhého radu roztancovaných poslancov Smeru, pozorne ale nechápavo sledujúcich rytmiku straníckych manévrov, dostal sa dopredu Martin Nemky. Ako pri hre s fľašou, vysotený bol zo svojej doterajšej anonymity a mal by zasadiť zdrvujúci úder prezidentovi Kiskovi. Dožaduje sa, svojou hlavou, preverenia vyťaženosti vládnej letky, lebo vraj, prezident Kiska používa aeroplány nás všetkých aj na súkromné lety za rodinou či podobne.
Pán Nemky asi nedával pozor, keď Kaliňák a spol. vysvetlili ako to je s prevádzkou takého vládneho lietadla. To bolo vtedy, keď si päť poslankýň zo Smeru odletelo do Petrohradu čosi pozrieť a nakúpiť. A stretnúť sa s kýmsi z Dumy, to dá rozum. Nám neznalým bolo vtedy vysvetlené, že piloti majú predpísaný počet hodín, ktoré musia stráviť mesačne za kokpitom, ak nechcú prísť o licenciu na daný stroj. A hádam aj samotné lietadlo musí byť vo vzduchu pravidelne, s nejakou periodicitou, aby spĺňalo nejaké požiadavky. To presne neviem. Stačí že bolo verejnosti oznámené, že vládny špeciál musí lietať a ak to inakšie nepôjde, tak aj prázdny a bez cieľa.
Druhá vec, ktorú si pán Nemky asi neuvedomuje, nebola mu vysvetlená, je skutočnosť, že na oprávnenosť používania služobných dopravných prostriedkov je tu poverený orgán. Práve ten, prostredníctvom ktorého by pán Nemky, ak je to jeho iniciatíva, rád zasadil ranu z milosti. Otázne je komu vlastne. Ak došlo k neoprávnenému používaniu trojkolky či pancierového vlaku, niekto za to musí niesť zodpovednosť. Niekto, kto sa neoprávnene povozil a tiež ten, kto to dlhodobo umožňoval. Ta, ta, tádadída da...
