Je to smutné, ale je to asi tak. Aspoň ja to tak vidím. Súčasná vládna moc si uvedomuje nevyhnutnú potrebu existencie dvoch skutočnosti k tomu, aby mohla pokračovať ďalej, ale tie stoja na opačných brehoch hodnotových rebríčkov. Sú voči sebe antagonické a diametrálne odlišné v nárokoch kladených na ľudí.
Na to, aby vládny Smer mohol niekoho považovať za „svojich ľudí“, teda za niekoho, za koho za každých okolností vloží ruku do ohňa, musia to byť ľudia osvedčení ako poslušní a poddajní Madejovia či Kolesíci. Takých ľudí hľadá permanentne a stále a ako máme možnosť opakovane sa presviedčať, nachádza ich prebytok na domácej pôde. Poslancov a politických nominantov Smeru všetkých generácií, strategicky posadených na zadku do počtu v Národnej rade, alebo rozsadených po rezortoch a rezortných organizáciách, aby dohliadali na záujmy a stratégie Smeru. Ľudia, ktorí vedia držať hubu a krok a v žiadnom prípade vládny Smer nepodrazia niečím tak neprijateľným, ako je kreativita a odbornosť využité pre samostatnosť v úsudku a odvahu v konaní. Takýto ľudia nespozornejú, ak sa nejaké konanie či projekt začne uberať zlým smerom. Ak začne vybočovať zo zabehaných koľají, začne byť zjavne v rozpore so záujmami spoločnosti a nahráva jednej skupine či osobne na úkor ostatných a to všetko z verejných zdrojov. Nie, tí praví ľudia Smeru sú na svojich miestach práve kvôli tomu, aby takémuto zvýhodneniu niekoho voči ostatným boli nápomocní minimálne tým, že budú zahládzať stopy, znemožňovať nakuknúť pod pokrievku dotieravým aktivistom, zahmlievať a zavádzať pokiaľ sa len dá. Skrátka, urobia všetko preto, aby sa skutok oficiálne nestal.
Smer si však zároveň uvedomuje, že jeho nomenklatúrne kádre sú vhodné len na to, kvôli čomu ich zverbovali. Že kvôli svojej vrodenej servilnosti a prospechárstvu, ktoré mali zjavne vo vienku, inak by neboli tam kde sú, nedokážu vykonávať náročnú odbornú prácu, bez ktorej budú ministerstvá stagnovať a nebudú mať výsledky. Preto je nutné do štátnej služby opakovane dostávať nových, odborne zdatných ľudí, ktorí to svojou odbornosťou a skúsenosťami potiahnu. Preto vznikli a vznikajú rôzne projekty, ako takýchto ľudí získavať.
Jedným z nich je aj Grantový program- Návrat domov, zameraný na prilákanie odborníkov do školstva, vedy a výskumu priamo do terénu, alebo na ministerstvo. Projekt vo svojich zámeroch nevyzerá prehnane ambiciózny. Rezort definoval dve skupiny odborníkov o ktorých by mal záujem a každej takejto skupine vyhradil motivačné finančné ohodnotenie. Pre absolventov prestížnych zahraničných vysokých škôl, ktorí majú zároveň niekoľko ročné pracovné skúsenosti v danej oblasti a zároveň, posledné tri roky na Slovensku nepôsobili, to malo byť 10.000.- eur. A pre odborníkov, ktorí v zahraničí pôsobia na vedúcom poste desať a viac rokov, by sa príspevok zvýšil na 50.000.- eur. Rozhodne sa nejedná o závratné sumy a autori projektu zjavne vsádzali na silne proslovenské cítenie cieľovej skupiny projektu. Bohužiaľ, skutočnosť je iná. Ambíciou projektu bolo počas prvého roka získať päťdesiat ľudí z prvej kategórie a z tej druhej niekoľko jednotlivcov. Naozaj to neznie prehnane, bolo to však zúfalo nereálne. Takúto možnosť využila jedna osoba, dlhoročne pôsobiaca na vedúcom poste vo výskume v zahraničí.
Práve pre takýto výsledok projektu, vo svetle udalostí a medializovaných výrokov v súvislosti s kauzou predraženého predsedníctva, mali by sa v Smere vážne zamyslieť nad tým, či vôbec vedia čo robia a čo chcú. Mal by sa nad tým zamyslieť hlavne Róbert Fico. Oplzlé výlevy na adresu niektorých novinárov rezonovali v jeho podaní celý záver týždňa. Kam prišiel, tam ich zopakoval, stál si za nimi a pridával ďalšie nelogické a sprosté invektívy. V sobotných dialógoch RTVS zliezol do svojho mentálneho a intelektuálneho suterénu a odtiaľ vykrikoval, ako zúfalec z hladomorne, redaktorovi nejaké čísla o klesajúcej dôveryhodnosti médií. Nuž, na tom ako dopadol projekt Návrat domov, môže si Fico urobiť predstavu, aká je asi dôveryhodnosť Slovenskej republiky pre jej občanov, ktorí už skúsili móresy spoločenské, pracovnoprávne, ekonomické, hodnotové a podobne v zahraničí. Tej Slovenskej republiky, ktorej je on už tretí krát premiérom a nesie najväčšiu zodpovednosť za móresy u nás doma. Za absolútny a dlhoročný prepad dôveryhodnosti súdov a prokuratúry, polície, celého vládneho systému, ktorý sprevádza jedna kauza za druhou a všetky sú pre Fica len bublinami. Najnovšie protislovenskými a Slovensku zámerne škodiacimi, lebo on je tak úžasný predseda toho aj hentoho a navyše, načas ešte aj celej Európe robí on podržtažku. Tak ako desiatky zabudnutých predsedov pred ním. Z tohto mame onemieť všetci v úžase a pre dobrý pocit Fica, aspoň tento polrok, máme pridvihnúť koberec aj my, nech sa pod neho čo najviac zmestí? No fuj, predseda!
A do tohto bordelu, s ktorým si jeho aktér už nevie poradiť, do tohto korupčného a klientelistického hnoja majú prísť mladí ľudia so skúsenosťami zo zahraničia? Opakovane sa Fico chce zapáčiť aj omladine a z času na čas, vytiahne rovno z promócie nejakého zasrana. A vychová si potom svojho Madeja, z ničoho utľapká svojho Kolesíka. Čo ale z tých ľudí a im podobných vytvoril, čo vytvorili oni? Nič iné ako prepad dôveryhodnosti v túto spoločnosť a jej fungovanie. Výsmech ostatným mladým ľuďom a dôvod na vážne zamyslenie sa mladých nad tým, či fakt má zmysel na Slovensku ostávať. A toto je druhé fuj pre teba predseda, vyháňaš ľudí zo Slovenska.
P.S.
Ešte šťastie, že Zuzka Hlávková neprišla na MZV prostredníctvom nejakého podobného vládneho programu, ako je Návrat domov. Jej návrat domov zo Škótska a miesto štátneho radcu (nie referenta, snaha Smeru ubrať jej akýmkoľvek spôsobom na odbornosti je úbohá) na MZV sprostredkovala LEAF, nezisková mimovládna organizácia zameraná na rozvoj mladých ľudí. To je dobré, pretože, ak by to bolo inak, ak by prišla cez nejaký vládny program, ak by prijala prípadný motivačný príspevok, celkom určite by sme sa od Fica dopočuli aj niečo na tému, ako je to hada si na prsiach chovať. A to je tretie fuj pre predsedu. Preventívne, lebo on ešte zďaleka neskončil a bude ešte odpornejší.
