Ak si neviete spomenúť kto vládol pre Ivetou Radičovou, fakt to bolo dávno, bol to Róbert Fico. Bolo to tak dávno, že členstvo v Únii sme rátali na mesiace a úspory v korunách. Najväčším nominálom bola päťtisíckorunáčka a to bol taký peniaz, že niekedy ste s ním museli vydržať celý mesiac. Nebolo to bohvie čo, ale dalo sa to. Ak máte dnes k dispozícii na týždeň jej eurový ekvivalent, stošesťdesiatpäť eur, tiež to nebude sláva, ale od hladu neumierate a strechu nad hlavou nejakú, zrejme nie vlastnú, máte. Veru, tak dávno to bolo.
Vy, ktorí ste vtedy išli do prvej triedy základnej školy, nemali ste samozrejme volebné právo, ale teraz ho už máte. Pánske huncútstva ste vtedy nevnímali, dnes sa na vás hrnú a ešte len budú. Tak si pripomeňme čo si vtedy Fico zamiesil za sľuby a aké istoty dnes z nich plynú.
Mal takého ministra vo svojej prvej vláde, že Jano Počiatek sa volal. A tomu zveril na starosť tie päťtisíckorunáčky. Nie tri- štyri na mesiac, z čoho by vaši rodičia vyskakovali od radosti, ale úplne, úplne všetky a rovno na štyri roky. A Janko si veru povyskočil. Veď aj mal prečo. Vy ste boli ešte ďaleko od toho, aby vám niekto vysvetľoval, ako použiť konštantné číslo nejakého Ludolfa, čo to je 3,14 a ako sa s ním ráta. Janko však bol múdry chlapec, čísla mal v malíčku a tak s jedným takým, konverzným kurzom slovenskej koruny voči euru- 30,126, odbehol do Monaca a tam ho komusi na jachte len tak pošepkal do úška. Aby ten niekto vedel ako má rátať a že má pri tom rátať aj s Jankom. Toto ešte na pretras do volieb príde, tomu verte.
Fico mal vtedy po ruke aj iného Jana. Síce bol hlúpejší od toho Počiatka, ale ono to fakt takto chodí, hlúpy Jano sa smeje nakoniec. A aj Počiatek mu to uznal. Ten hlúpy Jano vedel šťať z balkóna, odšoférovať auto ožratý, nevedel ale genitív množného čísla podstatného mena tank a tak nešiel za ministra, nech nerobí hanbu aj za triezva. Mal na to ľudí. Z nich dvaja sedia v lochu za nástenkový tender, lebo odrbali tento štát o dvanásť miliónov eur. Ostatní sú vysmiaty ako lečo, lebo neboli trochári a Slovensko odrbali asi o sedemdesiat miliónov eur pri predaji emisií. To už ako pecku uznal aj Počiatek a povedal Dobrošovi, že Slota je kráľ, keď pri tom dokázal odrbať nie len Slovensko, ale aj Fica.
Dobroš je ten tichý pánko, čo ho včera zadržali kvôli Gorile. Vy ste vtedy mali iných opičích hrdinov. Taký Rafiki z Levieho kráľa vám bol určite bližší, keď Dobroslava Trnku vymenovali za generálneho prokurátora. On už bol ale veľkáč, tak sa netrtošil a nepregrciaval nejakými rozprávkami. Vymyslel si len jednu, že niečo neexistuje a pritom to niečo mal v trezore. A podobne ako Počiatek či Slota, chcel to niečo zobchodovať, preto ho včera zadržali. Vlastne nie len preto, Gorilu mal na rováši skôr. Pohoršil si kauzou Lemikon. To je taká kauza, pri ktorej zase Slovensko prišlo o trinásť miliónov eur. Trocharina, poviete si. Áno, malo to byť omnoho viac a ako obyčajne, zase sa tam motá okolo toho Janko Počiatek, a vysvetľuje a vy mu neveríte.
Ste sklamaní. Niekedy v piatej či v šiestej triede, mali ste ísť na školský výlet, ale nikam ste nešli. Krásna Hôrka vyhorela a vyhorená je stále. Lebo aj tam bolo treba tendre vypísať, obstarávanie obhájiť a prečo? Lebo dvaja vaši rovesníci, čo už možno tiež majú hlasovacie právo, hulili za stodolou a vajgel len tak pohodili. Tomuto rozumiete dobre, toto už vysvetlené máte. Čo sa stalo a kto za to môže.
Ak by vám to nikto nevysvetlil vtedy, v marci 2012, už o rok ste to vysvetlené mohli mať. Už ste sa, dievčatá, zaobľovali v bokoch, už vám, chlapcom, začal hrubnúť hlas, už ste všeličo začínali chápať. To vtedy, keď niekto s dosť známym hlasom, povedal prvý krát pohrdlivo čosi o vreci zemiakov. Že čo také vrece môže, že kam mu siaha. Nuž, už vieme kam. Viete to vy a vieme to aj my. Keď som mal toľko rokov čo vy, asi osemnásť či devätnásť, brigádoval som v bratislavskom PKO, na nočnej smene pred otvorením výstavy Incheba. Upratovalo sa po expozíciách, odnášal materiál, umývali sa okná. Pracoval som vo švajčiarskom, kanadskom, americkom aj bulharskom pavilóne. Bolo tam toľko zaujímavých vecí, že nás, hlavne tú poslednú noc, strážilo mtre policajtov. Vtedy ešte príslušníkov VB. To ešte žil Brežnev, to boli časy, o ktorých si myslíte vy alebo vaši rodičia, že bolo sveta žiť. Nebolo.
Ale niektoré veci boli vtedy naozaj viac za čiarou ako dnes. Vyšli sme von na cigaretu s kamarátmi a príslušníci akurát viedli kamsi jedno dievča, našu rovesníčku. Neviem či niečo šlohla, ale ani nemusela, zavarila si iným. Na tričku mala vpredu nejaký nacistický znak, len tak nakreslený. Ten mal byť zakrytý rifľovou bundou, ale asi si ten znak niekto všimol. Počarbanú na chrbte mala aj bundu. Ona alebo niekto iný tam neumelo napísal: NEVIEM ČO CHCEM ALE VIEM AKO TO DOSIAHNEM.
Nuž, to bolo s tým tričkom veľmi zlé a netuším ako dievča dopadlo. Len som si na ňu teraz spomenul, keď rozmýšľam o niektorých z vás, prvovoličoch. Podľa vášho správania a konania, mnohí mi prídete, že sa toho hlúpeho hesla držíte. Chceli by ste vystúpiť z Únie, ale na Malorku by ste chceli lietať za tridsať eur. Nechcete konzumovať západný hnoj, ale nechcete ísť na pole okopávať repu, nechcete vstávať o tretej ráno a prikrmovať teľatá v maštali. Nechcete slúžiť v armáde NATO, ale nejakú uniformu by ste si obliekli.
Neviete čo chcete, ale myslíte si, že viete ako to dosiahnete. Verte tomu, že takýmto spôsobom sa vám to podarí. Nebudete vedieť zadefinovať, čo ste vlastne chceli a nebudete vedieť ani to, ako sa stalo, že ste to nedosiahli. Fico si ale dlhé roky vystačil s Dzurindom a s Radičovou, tak vám na dlhé roky bude stačiť Fico. Lebo práve teraz ho dobieha jeho heslo. Tvrdil v ňom čo chce pre nás ostatných, ale vedel, ako to dosiahne pre seba a svojich.
