Predohra:
Po bezmála deviatich nekonfliktných rokoch, pokúsil sa ma zamestnávateľ prakticky vyhodiť. Odmietol som odstupné, poslal som ich do hája a odchádzam z vlastnej vôle. Argumenty použité zamestnávateľom sú však tak poburujúce, že som si 29.12.2023 písomne žiadal vysvetlenie. Mŕtvy chrobák nevyzerá inak. 25.1.2024 som takmer identický list poslal do Mannheimu, do sídla spoločnosti Bauhaus a do rúk pána Bernda Bausa, majiteľa rodinnej firmy. Jeho meno, nakoľko sa jedná o verejne známu osobu a s konfliktom nemá nič spoločné, uvádzam bez rozpakov.
Seba by som označil DKO. Každému je jasné čo z toho je krstné meno a čo priezvisko. S takýmito skratkami kolegov sa v texte stretnete. Zainteresovaní, nositelia tých skratiek, budú vedieť o koho sa jedná. Zrejme aj niektorí zákazníci. Nepovažujem to však za porušenie ochrany osobných údajov. Tak isto, citovať budem Etický kódex pre zamestnancov, ktorý by sa za interný doklad považovať možno mohol. Ten však môže byť len kompilátom európskeho a slovenského práva a ako taký, nie je obsahom Pandorinej skrinky a pokojne ho môžem vypustiť. A ak by bol v rozpore s právnymi predpismi, bola by to moja povinnosť.
Otázka je, ako sa Etický kódex používa, kým a kedy. Lebo v mojom prípade tento materiál, podpísaný aj pánom Bausom, evidentne zapadol niekam, kde by ho nikto nehľadal. Podobne ako Hodnotiace formuláre zamestnanca, ktoré má v polročnom cykle firma vyžadovať. A týmto máme pomenovaný problém v Bratislave a zrejme aj v Mannheime. Hodnotiaci formulár a Etický kódex, tak sa volá ten problém.
Zápletka:
Pri žiadosti o rozviazanie pracovného pomeru som požiadal o osobné hodnotenie a predloženie osobného spisu. Z neho mi bolo ponúknuté torzo:
Spoľahlivý, kamarátsky, komunikatívny, má oči otvorené, bez problémov, milý, hľadá riešenia, odborník, vo vlastnom záujme sa zdokonaľuje, komunikuje s dodávateľmi aj vo svojom voľnom čase, príde do práce keď ho potrebujem...takto ma vyhodnotil v máji 2018 a v novembri 2019 bývalý vedúci Drive in pán JJE. Nedostatok hádam jeden- potrebuje si zlepšiť prehľad o stave skladu.
Z novembra 2022 a z mája 2023 sú tiež dva formuláre. V nich ma súčasná vedúca Drive in, pani DOS videla takto- komunikatívnosť, tovaroznalectvo, trpezlivosť, flexibilnosť, dochvíľnosť, kreatívnosť. Nedostatky uviedla dva- nezatváram uličky a nenosím helmu.
Koniec mája a novembra je tradičný termín vypĺňania takýchto formulárov. Aj z nich sa vychádza pri rozhodovaní o polročných prémiách. Vraj. Od novembra 2015 do novembra 2023 by ich v mojom osobnom spise malo byť teda sedemnásť, predložené mi boli štyri. Od septembra 2016 do júla 2017 som bol dlhodobo práceneschopný, to vysvetľuje absenciu dvoch formulárov, nie však jedenástich. Možno jeden, dva chýbajúce má na svedomí covid, ale formuláre sa vypĺňali aj vtedy. Netvrdím, že každého pol roka, ale častejšie áno ako nie.
Zástupca riaditeľa, pán PHO, mi pri odovzdávaní osobného hodnotenia a osobného spisu dňa 15.2.2024 povedal, že cez covid sa hodnotenia nevykonávali. Vedel som, že nemá pravdu, bol som ale zvedavý, ktoré štyri formuláre mi predkladá. Po ich preštudovaní a skopírovaní som si žiadal iné, lebo viem, že existujú. Pán PHO mi podráždene odvrkol, že toto je všetko. Keď som svoju žiadosť zopakoval, hodil mi na stôl šanón osobných spisov celého Drive in, že nech si teda hľadám. Dal mi k dispozícii osobné spisy kolegov!
Zbežne som to prelistoval, jednotlivé zložky som neotváral, čo trochu aj moja zvedavosť ľutuje. Potom som sa vrátil na pracovisko a vedúcej, pani DOS som sa opýtal, kde sú tie formuláre, čo sme spolu vypisovali. Konkrétne ten, kde som žiadal o kariérny rast. Odvetila mi, že s tým nič nemá, že všetko hneď odovzdala a musí to byť v archíve. Opýtal som sa jej, či ich hanba nefacká za to zavádzanie a odišiel som preč. Asi po dvadsiatich minútach mi volala, či môžem prísť do kancelárie.
Veľmi sa mi ospravedlnila, ale že toto mala u seba. Hodnotiace formuláre z 31. mája 2021! Vraj to spôsobila prestavba našej kancelárie. Tá však prebehla počas jesene 2023 a teda, takmer trojročné držanie hodnotiacich formulárov v súkromí to nijako nevysvetľuje. Iba ak nezáujmom vedenia o tieto dokumenty. No dobre, čo som sa teda dozvedel?
Nič, formulár som podpísal ja, nikto iný. Ale vyjadril som sa v ňom k predošlému formuláru: „rok stará požiadavka o odborného predajcu, prosím o jasné vyjadrenie“ Existuje teda minimálne ešte jeden Hodnotiaci formulár a áno, presne z toho neťažšieho covidového roku 2020!
Z tohto vyplývajú naopak moje, veľmi negatívne hodnotenia nadriadených. Bolo by lichotením pánovi PHO, ak by som tvrdil, že klamal. Klamanie si vyžaduje vedomosť o pravde a tú zjavne pán PHO nemal a nemá. On to nevedel, jeho to nezaujíma, týmto sa on nezaťažuje a hodnotí zamestnancov vlastným kľúčom. Niekto je favorit, iný odpad.
Skôr si myslím, že to dlhodobo flákajú a takýto Hodnotiaci formulár používajú na submisívnejších kolegov ako brzdu a opraty. Inak povedané, je to nástroj na manipulovanie integrity zamestnanca. Ak mi v tomto chce niekto z vedenia Bauhausu v Bratislave oponovať, predložte mi Hodnotiace formuláre z chýbajúcich období a hodnoverné doklady o všetkom tom, čo ste o mne tvrdili. Ak už vieme, že s pani DOS som absolvoval štyri takéto hodnotenia, verte mi, že s pánom JJE ich bolo minimálne toľko, ak nie viac. Kde sú teda tie doklady? Na základe čoho považujete vaše dlhodobé hodnotenie zamestnanca za vecné a objektívne? Pripomeniem vám niečo:
ETICKÝ KÓDEX pre zamestnancov (Bauhaus), stav ku 1.12.2022
Kapitola 2- Správame sa k sebe slušne a rešpektujeme sa
Časť 2.1- Rozmanitosť a rovné zaobchádzanie
Rozmanitosť ľudí vnímame ako výhodu, ktorá z nás robí silnejší a lepší tím. Chceme vytvoriť príjemné pracovné prostredie, kde sa navzájom rešpektujeme. Každý z nás má právo na spravodlivé zaobchádzanie. Pri všetkých hodnoteniach sa opierame o vecné a objektívne kritériá. Okolnosti ako pohlavie, vek, pôvod, zdravotný stav, farba pleti, sexuálna orientácia, náboženská príslušnosť alebo osobné charakteristiky nesmú hrať úlohu.
Už chápete, ako ste zlyhali pri Hodnotiacich formulároch? Už chápete, ako opakovane zlyhávate prakticky vo všetkom? Už viete, prečo som okrem vecných a objektívnych kritérií zvýraznil v texte aj vek a zdravotný stav? Pretože ste tieto informácie o mne použili pri predkladaní „ponuky“, nie nepodobnej tej, ktorá sa neodmieta.
Pán PHO dňa 21.12.2023 začal slovami: vieme o vás, že si vybavujete dôchodok. Áno vedeli ste to. Vedeli ste to dávnejšie a opýtali ste sa na to pre istotu telefonicky pani DOS deň pred tým, či som už dôchodok vybavil (elektronická komunikácia dokazuje nielen to). Prečo ste sa neopýtali mňa; my dvaja nie sme kolegovia, nepracujeme na tom istom pracovisku? Alebo vyžadujete subordináciu ako v armáde? Neviem na čo sa hráte, ale pri všetkom tom intrigovaní vám akosi ušlo, že 16.12.2023 som podpísal rozpis zmien na obdobie I.- IV. 2024. Príde vám to, akože chcem niekam odísť, že už nevládzem? Vy nieže neviete čítať medzi riadkami, problém vášmu egu robí aj jednoduchý text.
Ešte horšie na to išiel dňa 31.1.2024 pán ZST. Dôchodkom už neoperoval, prešiel na zdravotný stav. V prítomnosti pani DOS mi povedal približne toto: vy máte právo písať kamkoľvek, aj do Nemecka, nie som však povinný vám odpovedať...počuli sme, že máte zdravotné problémy a podali ste žiadosť zamestnať sa inde, tak sme vám to chceli uľahčiť, aby ste si oddýchli...iným, keď sme takúto ponuku dali, ochotne ju prijali...
Tak si rozoberme postupne nezmysly v podaní pána ZST. Že nie je povinný mi odpovedať by som celkom bral nebyť okolnosti, kedy reagoval úplne opačne. Niekedy na prelome rokov 2015/2016 mi už liezol stav pánskych spŕch na nervy a tak som do schránky whisteblowing vhodil požiadavku, či by sa nenašla nejaká rohožka, nech sa tam nezabijem a aspoň dva háčiky na trenírky a uterák, keď už sme to centrum pre dielňu, dom a záhradu a keď sa to má podariť. Ako pod všetko čo napíšem, aj pod túto požiadavku som sa podpísal. Vtedy ste, pán ZST, za mnou prišli osobne s tým, že vy tie sprchy nepoužívate, nevedeli ste o tomto nedostatku a okamžite to napravíte. Stalo sa ten deň. Nerobilo vám problém byť ústretový voči mojim trenírkam, považujete však za neadekvátne reagovať na moje podnety ohľadne vulgárneho tvrdenia pána PHO.
Môj zdravotný stav, okrem kolegov, úprimne zaujímal iba pani DOS. Opakovane sa ma pýtala ako sa cítim, ako plánujem s dôchodkom a že potrebuje byť vopred o všetkých mojich situáciách a plánoch informovaná. Kto nemá, hlavne v mojom veku, zdravotné problémy nech zdvihne ruku. Nikto nič? O. K., takto to je a takto to všetci poznáme. Napriek tomu, zvládal som fyzicky hravo dvanásťhodinové zmeny, v neposlednom rade aj preto, že svoju prácu ovládam, viem si rozložiť sily a nezmyselné požiadavky som ignoroval (prestavby regálov súbežne s obsluhou, naloženie 750 kíl vrecovín urazenej zákazníčke do kufra a na sedadlá sedanu a podobne).
Fakt by ma jedno zaujímalo. Takto sa informujete o zdravotnom stave zamestnanca? Že si ho zavoláte do zasadačky a žiadate po ňom, aby podpísal výpoveď a vypadol a keď odmietne, vyťahujete na neho neexistujúce sťažnosti zákazníkov a kolegov a keď odmietne aj toto lživé tvrdenie, prejdete k vyhrážkam o budúcich disciplinárnych trestoch? Mne príde jednoduchšie sa opýtať: Dušan, ako sa cítite? Netreba upraviť pracovnú dobu, nechcete prejsť na iné oddelenie, skrátiť úväzok? Na všetky otázky predsa existujú odpovede. Stačí tú otázku položiť.
Nie pán ZST, iní, ak takúto ponuku dostali, nesiahli po nej vďačne. Vy máte o vďačnosti veľmi divné predstavy.
Intermezzo:
Keď sme pri tom Etickom kódexe, rád by som oslovil priamo pána Bausa.
Vážený pán Baus,
25. januára 2024 som Vás informoval o nelichotivej situácii, ako sa vyvinula dňa 21. decembra 2023 v Bratislave, jedinej Vašej pobočke na Slovensku. Preposlal som Vám takmer identický dokument ako svojmu zamestnávateľovi. Zároveň som Vám zaslal sprievodný list, aby ste vedeli čo sa vlastne udialo a tiež môj pracovný životopis, aby ste mali aspoň predstavu, kto Vás oslovuje. Investoval som do Vás 260.- eur za preklady a niečo málo poštovného.
Obidva texty som označil potencionálne otvoreným listom, ktorý som pripravený publikovať, ak nedôjde k nejakému vysvetleniu. Vám a zamestnávateľovi zaslaný dokument je ale úplne iný ako tento text. Dôvodov je na to niekoľko a vyhradzujem si právo publikovať svoje názory na konanie zamestnávateľa bez toho, aby som ho o tom vopred informoval. Napokon, mal dostatok času konať.
Zatiaľ čo zamestnávateľa som vyzval na písomnú odpoveď, Vás som s niečím takým obťažovať nechcel. Mne zamestnávateľ neodpovedal, reakcia na môj list odoslaný do Mannheimu bola promptná. Reakcia však nebola nasmerovaná mne, ale môjmu zamestnávateľovi (ZTS: vy môžete písať kam chcete, aj do Nemecka...)
Tento postup som pochopil ako upozornenie- „v Bratislave máte nejakú škodnú, urobte si s Koniarom poriadok.“
Moja otázka na Vás, pán Baus, teda znie takto: prevzali ste môj list Vy osobne a Vy ste upozornili pána ZST na obsah listu? Ak áno, bolo by to veľmi mrzuté a Váš podpis pod Etickým kódexom pre zamestnancov, určený pre všetky predajne, kde Vaša firma podniká, by bol výsmechom tých zamestnancov, voči ktorým sa v zmysle spomenutého kódexu nepostupuje. Po obdržaní môjho zdevastovaného osobného spisu (Hodnotiace formuláre) a z toho torza odvodeného osobného hodnotenia, považujem sa za jedného, nie však jediného, z nich. A to aj v situácii, že dnes, vo štvrtok, 29. februára 2024 čerpám dovolenku a dnešok je posledným dňom môjho pracovného pomeru v spoločnosti Bauhaus.
Existuje však aj druhá možnosť a tá je ešte horšia ako prvá. Kým zamestnávateľovi som list posielal doporučene, aby som mal istotu, že bude prevzatý, Vám som list posielal iba I. triedou. Nehovorím nemecky, všetko si dávam prekladať a bolo pre mňa komplikované sa zorientovať v hierarchii spoločnosti Bauhaus. Kto má aké kompetencie, kto kde sídli a podobne. V tom sprievodnom liste som sa Vám aj ospravedlnil, že Vás obťažujem a ak by som našiel niekoho pre styk s médiami či s verejnosťou, neobracal by som sa na Vás. Ale stalo sa a opakujem, list som neposielal doporučene. Je preto možné, že list, aj keď adresovaný Vám, prevzal a otvoril niekto iný a konal ako konal. Potom ale, škodná by bola priamo v Mannheime a to je pre Vás hádam ešte nelichotivejšia situácia, pretože takéto konanie niekoho je opäť v príkrom rozpore s Etickým kódexom. Tentokrát ale poza Váš chrbát.
Viete sa k tomu vyjadriť, pán Baus? Už tradične, budem Vám vďačný za reakciu.
Dušan Koniar
Záver:
Vždy som sa k Hodnotiacim formulárom staval s nedôverou a s pochybnosťami o ich zmysle. Ale vždy som ich na požiadanie vedúceho vyplnil. Nič iné mi z osobného spisu predložené nebolo. Nič iné, ako hore uvedené klady a zápory, štandardná komunikácia voči kolegom a zákazníkom, štandardné vykonávanie si pracovných povinností, nič iné v osobnom hodnotení od zamestnávateľa nemám. Žiadne vytýkacie listy, žiadne sťažnosti od zákazníkov a kolegov. Holý viete čo. Tak holý, ako keď som mal naposledy trenírky na erárnom háčiku.
K hodnoteniam mojich dvoch vedúcich v Drive in, pána JJE a pani DOS musím ale popravde uviesť, že ako ma hodnotili, tak ma aj počas celého obdobia spolupráce vnímali a tak sme sa voči sebe správali. Ústretovo a korektne. Ak som potreboval ja ústupok v dochádzke na zmenu, ak potrebovali oni zaskočiť (aj v sledovaní a objednávaní tovaru na predajňu počas ich dovoleniek), dohodli sme sa.
Na záver, odkaz mojim milým kolegom, teraz už bývalým. Tí z vás, blízko môjho veku (PWO, JFU, MKR, VFA a iní), žiadajte si osobné hodnotenie a nahliadnutie do osobného spisu. Tak ako ja, hodnotenie potrebovať nebudete, ale možno budete prekvapení, čo sa o vás popísalo v tých formulároch a niektoré veci pochopíte. A vy, o viac ako generáciu mladší kamaráti (MGR, TCE, RSR, TLO, HEHO a iní), pýtajte si to pri prípadnom odchode tiež. Vy to hodnotenie s najväčšou pravdepodobnosťou potrebovať budete, napriek tomu ale, nebojím sa, že by ste sa inde neuplatnili aj bez neho. Mal som vás a stále mám rád najme preto, že máte ďaleko k submisívnemu správaniu sa a konáte a rozhodujete sa svojprávne. Svojsky, vždy ale tak, že váš nadriadený musí byť s vašou prácou spokojnejší, než keby ste dodržiavali nepraktické formality. Ostaňte akí ste, toto je vaša integrita a identita.
Napokon, je tu ešte jedna obrovská devíza Bauhausu, ktorú ale náš zamestnávateľ nedokázal využiť. Niektorí z vás (SPO, VFA a iní) odišli ste z Bauhausu ku konkurencii a vrátili ste sa nazad. Konkurenciou myslím reťazce s identickými pracovnými pozíciami. V prostredí zahraničných reťazcov rovnakého zamerania, javil sa vám Bauhaus predsa len lepšie. Niektorí ste mi aj povedali prečo. Škoda, že náš zamestnávateľ toto využiť nevie a nechce. Rozumieť zamestnancom a netváriť sa tak iba na teambuildingu.
