Bratislavska noc múzeí a galerií

Som v Bratislave štvrtý rok, ale o tunajších múzeách som toho veľa nevedel. Už to bol pre mňa dobrý dôvod využiť tento skvelý ťah našich múzejníkov a vybrať sa na poznávaciu jazdu. Takto som to celé videl ja, očami návštevníka amatéra (možno trošku ovplyvnený múzeami a galériami v zahraničí). Možno je to trochu dlhšie, ale stihli sme toho ozaj dosť. Do boja sa so mnou dobrovoľne dal kamarát Miloš. Ako prvú sme vzali útokom Slovenskú národnú galériu, konkrétne jej staršiu časť. A dobre sme urobili, lebo od teraz sa to mohlo už len zlepšovať. Celé mi to prišlo veľmi čudné, neprehľadné. Nepochopil som systém, ako sú jednotlivé obdobia zoradené, kde mám čo hľadať. Obrazy mi pripadali na jedno kopyto, striedali sa tuším tri, štyri motívy. Na niektorých miestach sme našli aj nepravdivé informácie, napr. na jednej sa písalo, že v miestnosti môžeme nájsť aj diela Rembrandta. Pán stojaci opodiaľ nám vysvetlil, že kedysi sa tam mihli jeho kresby, obraz tam nikdy nemali. Aby som iba nekritizoval, veľmi nás pobavilo, keď sme na jednej z tabuliek našli recept na jedlo, ktoré pripravovala pani na obraze :) V novej, prestavanej časti to už bolo o poznanie lepšie. Prehľadná, vzdušná a hlavne svetlá budova (v tej staršej je dosť tma) ponúkla niekoľko zaujímavých obrazov, hlavne nás zaujal Milan Bočkaj. V prízemí sme našli aj kaviareň, čo je tiež veľké plus. Bolo tu o poznanie viac ľudí. Ďalšia v poradí bolo blízke SNM - Prírodovedné múzeum. Deti asi najviac zaujala možnosť pozorovať slnko pred budovou a výstava o živote bobra. My sme viac tešili na výstavu "Atentát". Tú sme zhodnotili ako úžasnú. Plno fotografií, príbehov, faktov, plagátov, a vystavených vecí súvisiacich s atentátom na Reinharda Heynricha ponúkli presne to, čo očakávam od múzea. Škoda len, že výstava bola postavená na dosť malom priestore, tak sme sa pred jednotlivými exponátmi doslova tlačili, tý neohrabanejší používali aj lakte. Na druhej strane bol v budove zbytočne veľký, tmavý, chladný a hlavne úplne prázdny bufet zaberajúci peknú vstupnú halu. Na poschodí nás sklamala výstava Nanosvet - väčšinu exponátov sme buď nepochopili, alebo bola nefunkčná, medzi inými aj mikroskop. V časti venovanej zvery bolo tiež vidieť markantný rozdiel medzi starou časťou a tou morednou. V starej boli vypchaté zvieratá staršie ako moji starí rodičia, jedna z tabuliek odkazovala na výskyt zubra na území ZSSR. A to sme boli radi, že sme vôbec nejaký popis našli. Zato v prebudovanej časti, opäť oveľa lepšie osvetlenej, sú vystavené zvieratá vsadené do svojho prostredia, dopĺňané kvalitnými fotkami, popismi. Opäť o poznanie viac ľudí. Po krátkej prestávke na večeru sme pokračovali v Michalskej veži v múzeu zbraní a mestského opevnenia. Okrem výhľadu na mesto nás tu zaujal skvelý výklad pána, ktorý tam pracuje. Ospravedlňujem sa, že si nepamätám jeho meno, ale chcem ho touto cestou pochváliť. Stojaci ľudia "zapchali" cestu na vyhliadku a radšej počúvali príbehy o hrdinstvách "našich" vojakov bojujúcich pod talianskou alebo francúzskou vlajkou za oslobodenie vlasti počas 1. svetovej vojny. Po skončení prišlo ešte množstvo otázok a potom potlesk. Ďalšou v ceste bola Stará radnica s dejinami múzea a feudálnej histórie. Najviac ma tu zaujala mučiareň, a vystavenými nástrojmi, pri ktorých behal mráz po chrbte a zoznam trestov používaných za rôzne prehrešky (dodám neskor). Ja by som tu dal vstup od 15 rokov, stlmil svetlo, do nástrojov nasadil figuríny a z reproduktorov by mohol znieť krik a nárek. Určite by som to stalo minimálne vyhľadávanou atrakciou. Ja by som šiel znova. Cestou na poslednú plánovaná zastávku - Bratislavský hrad - som sa neplánovane zastavil v Múzeu židovskej kultúry. Pripojil sa veľkej skupine, ktorá dostávala odborný výklad k vystaveným exponátom. Práve výkladom som bol som veľmi milo prekvapený, až tak, že som ostal a prešiel si to celé dva krát. Aj za cenu, že som už nestihol hrad. Týmto chcem pozdraviť pani, ktorá nás sprevádzala v noci (tú skupinu, ktorá si to skoro celá dala 2x :) a vysloviť veľkú pochvalu. Na záver by som chcel zhrnúť niekoľko jednoduchých odporúčaní ako do múzeí dostať viac ľudí - ako spraviť múzeum viac sexi. Myslím, že to nieje žiadne veľké tajomstvo. Viac krát som spomínal dobré resp. vhodné osvetlenie (na výstave Atentát bolo veľmi vhodne ztlmené), použiť kombináciu kvalitnej fotografie, pútavých (a viacjazyčných!!) popisov a príbehov, vystavených exponátov, ľahko prehľadnú budovu (možno komplikovanosťou prinútite ľudí prejsť všetko na spôsob hypermarketov, ale fungovať to bude iba raz!!), vtipné doplnky (ako recept k jedlu na obraze) a doplnkové služby. Pod tým si predstavujem peknú kaviareň, predajňu suvenírov (zo zahraničia si vždy donesiem kopu pohľadníc s obrázkami diel, ceruzky, plagáty, ale tie naše fotografie vyzerali ozaj hrozne - napriek snahe som si žiadnu nevybral). Napriek nedostatkom sa o rok chystám znova - a dúfam že budem už iba chváliť :)