Zdravie populácie je barometrom kvality života. Na našom stále svieti nízka hodnota.
Nuž, mám pocit, že bez nejakého efektu a odozvy opakujeme niektoré myšlienky, ktoré sme už napísali, ale nedá sa nič robiť, dnešný svet je taký. Prečítajú a zabudnú a máloktorý nový čitateľ nazrie do archívu. Tých problémov v tomto rezorte je veľa a mnohé som vo svojich komentároch manifestoval.
V súčasnosti problém vidím napríklad aj v tom, že niektorí lekári robia časť svojho pracovného času v nemocniciach, kde si podchytávajú pacientov, spravia im vyšetrenia a na jednoduchšiu operáciu, či ďalšiu liečbu ich pošlú na svoje kliniky. Týmto nechcem vyjadriť odmietnutie súkromných ambulancií ako inštitúcií. Ale „sedenie na dvoch stoličkách“ zaváňa konfliktom záujmov. Pri konfliktoch záujmov ťahá zákazník/klient vždy za kratší koniec.
Zdravotníctvo ako druh podnikania teda môže prosperovať, len so zdravím občanov je to stále neuspokojivé.
Preborníkom v tomto sú USA, kde dávajú na zdravotníctvo niekoľkonásobne viac peňazí ako v bohatej Európe, a pritom sú tam ľudia chorejší a zomierajú mladší. A sú aj krajiny, kde sa má zdravotníctvo zle – a ľudia sú zdravší a žijú dlhšie.
Napríklad Číňania a Američania žijú rovnako dlho – ale čínske výdaje na zdravotníctvo sú 1000 dolárov na osobu a Americké 12 500. Alebo Japonci žijú o niekoľko rokov dlhšie pri tretinových až polovičných nákladoch, a podobné platí aj pre mnoho európskych krajín.
Alebo Chorváti či Chilania žijú pri rovnakých výdajoch na zdravotníctvo o niekoľko rokov dlhšie ako Slováci.
Odráža to nielen obohacovanie sa aktérov v zdravotníctve, ale aj skutočnosť, že zdravie a teda dlhovekosť ľudí závisí od zdravotníctva len do určitej miery a oveľa viac závisí od životného štýlu – stravovania, pohybu, spánku a indexu životnej spokojnosti.
Ďalší problém vidím v tom, aj na základe empirických skúseností pacientov, že zo zdravotníctva sa stáva priemyselné odvetvie, ktorého cieľom je zarábať účastníkom tohoto odvetvia peniaze a zdravie sa niekedy stáva vedľajšie. Najlepší pacient je potom trvalý klient – nie je zdravý človek, ale chronicky chorý človek celoživotne užívajúci drahé lieky a navštevujúci zdravotnícke zariadenia. To že si z tohoto biznisu urobili to najlepšie pre seba aj niektorí lekári (česť skvelým výnimkám, ktorých poznám veľa) je len prirodzeným dôsledkom tohoto stavu.
Podľa môjho priateľa analytika globálnych trendov volá sa to socializácia nákladov a privatizácia ziskov.
V médiách sa veľmi veľa hovorí o korupcii, ale čudne sa mlčí o konfliktoch záujmov. To je podobné, ako keď by niekto chcel schudnúť, ale nechce ani počuť o diéte a pravidelnom pohybe.
Keď sa konečne prestanú riešiť len peniaze, výkony a ziskovosť, ale začne sa hovoriť viac o prevencii, zdravom životnom štýle, a keď sa ministerstvo zdravotníctva premenuje na ministerstvo zdravia, tak uverím, že sa začína blýskať na lepšie časy.
Rád by som úvahu ukončil optimisticky, a nič iného mi ani neostáva. Skleslosť a depresia len zhoršujú celkový pocit zdravia, preto by sme sa mali snažiť o trvalý pozitívny životný pocit.
Dušan Piršel
