Dušan Piršel
Všetko raz začína a všetko raz končí – Status Quo - Epilóg
Status Quo boli nesmierne populárni v 70-tych a 80-tych rokoch a ich fanúšikovia zostávali im verní.
riaditeľ Inštitútu pre pracovnú rehabilitáciu občanov so zdravotným postihnutím Zoznam autorových rubrík: Nezaradená

Status Quo boli nesmierne populárni v 70-tych a 80-tych rokoch a ich fanúšikovia zostávali im verní.

Nemôžeme všetci byť rovnakí a mať rovnaké chute. Svet by bol nudné miesto.

Výčitka voči štátu a ministrom zdravotníctva všetkých predošlých vlád. Veď sa to dá, tak prečo to musela urobiť súkromná firma a nie štát?

Poďme teda voliť ľudí, ktorí nesú hodnoty, aby sa do mestského zastupiteľstva nenatlačili rôzni prospechári a ich famílie platené ako “poradcovia”.

Áno, je to tak. Agresivita, útok, hrozba sú slová, s ktorými sa ľudia stretávajú takmer každý deň. Agresia väčšinou zasiahne nevinných. Lebo vinní sú často silní a byť sa so silným, to by musel byť človek nekompletný.

Chcel som otvoriť dôležitú tému, lebo presne toto je, a mnoho predchádzajúcich storočí bola, jedna z dôležitých funkcií kultúry – zbližovať ľudí a zdôrazňovať veci a pocity, ktoré sú nám spoločné.

Živo si spomínam na to, že svet sme vnímali inak. Býval niekedy rozdelený ostnatým drôtom, ale nikdy som nemal pocit, že je taký cynicky bezcitný.

Kto nekonzumuje, nemá pre spoločnosť hodnotu. Takže nie tí, čo tvoria (tí sú nahraditeľní), ale tí čo konzumujú sú dôležití.

Hľadanie je schopnosť, ktorá nie je daná každému, preto sú "hľadači" často atakovaní a diskvalifikovaní, lebo sa vymykajú z priemeru.

Omega v dobe socializmu pôsobila ako malý paradox. Znela sebavedome, moderne a na pomery východného bloku až nebezpečne svetovo.

Hlavnou stratégiou by mala byť naša vnútorná sila, schopnosť ticho a vytrvalo vzdorovať morálnemu úpadku, pestovať človečinu aspoň vo svojom srdci a svojom okolí. Dnes by toto bola pravá „nežná revolúcia“.

Čo príde po týchto legendách ukáže čas, ten vždy prináša zmeny a nové výzvy. Očakávam teda niečo nové, očakávam mladých, lebo oni sú budúcnosť.

Rocková hudba, o ktorej píšem ako o svojej obľúbenej, má pre mňa prirodzene čaro po celý život. V jej tónoch a rytmoch sa oživujú moje spomienky, asociácie, dokáže ma na chvíľku vrátiť v čase.

Hudba kultivuje, provokuje, vyučuje, chváli aj haní, málokedy zanecháva človeka chladným.

Myslím si, že existujú ľudia, ktorí sú kvôli svojmu temperamentu absolútne nevhodní na manažérske politické funkcie. Nevhodní z hľadiska skutočne demokratického hľadania riešení.

Starnutie je ako to oko hurikánu, kde naoko sa nič nedeje, ale za horizontom nás to môže zmiesť.

Je dôležité si uvedomiť, že klimatická kríza, podobne ako školstvo alebo zdravotníctvo, je verejná téma.

Bežne sa stretávam s tým, že ľudia nie sú schopní domyslieť, ako ich konanie ovplyvňuje susedov. Napríklad hlučné správanie v noci, alebo spôsob, akým parkuje.

Z ich koncertov odchádzajú ľudia prepotení a vyčerpaní, akoby zabehli maratón, no zároveň nadšení a spokojní, lebo zažili niečo, čo sa pravdepodobne nebude opakovať.

Otázka o možnosti trvalého mieru a odstránení príčin vojen sa môže zdať naivná a neriešiteľná.