Môj krátky komentár začnem textom legendy Slovenskej hudobnej scény Pavlom Hammelom, v ktorej spieva. „Čo je to za svet, na ktorý som prišiel. K čomu som stále ďalej a k čomu stále bližšie.
Dávno je všetko inde už neviem čomu verím.“
Prečo takýto úvod. Druhé najväčšie mesto USA od soboty zasiahli rozsiahle protesty. Už roky tvrdím, že ak zo spoločnosti vycestuje spoločné dobro, rozpúta sa násilie a chamtivosť. Násilie vnímam ako rizikový fenomén celej ľudskej spoločnosti a mal by sa strategicky riešiť pomocou komplexného posúdenia a využitím disciplíny hodnotenia, kontroly a riadenia rizík.
Som zvedavý, ako to v USA bude pokračovať. Dúfam, že to nebude smerovať k občianskej vojne. Podľa môjho priateľa analytika globálnych trendov by momentálne nepokoje v LA nemali viesť k občianskej vojne. Amerika zažila v minulosti Vietnam, rasové nepokoje a o veľa väčšie sociálne búrky bez toho, aby skĺzla do novej občianskej vojny.
A napokon štátny aparát je príliš silný a dokáže akékoľvek násilné protesty tvrdo potlačiť.
Podľa môjho osobného názoru to samozrejme neznamená, že sa podobné protesty nemôžu šíriť a sporadicky prepukávať aj do násilia.
Pribúdať môžu napríklad aj v dôsledku rastu cien a zhoršovania ekonomickej situácie mnohých Američanov, keď sa začnú prejavovať efekty prezidentových ciel na celý svet.
Skôr ako občianskej vojny sa obávam rýchlej erózie občianskych práv a slobôd a nástup režimu, ktorý sa označuje ako techno-feudalizmus. A to nielen v USA, k tomu môže časom smerovať aj vývoj v iných demokraciách.
Čoraz viac sa však prikláňam k názoru, že kolaps tejto civilizácie je nevyhnutný a terapeutický efekt je v nedohľadne. Ako aj múdrejší poukázali. Neviem si predstaviť ako sa zredukuje spotreba o dve tretiny, pri kolapse zastupiteľskej demokracie, zmene klímy a rastu hĺbky priepasti medzi elitou a ostatnými.
Nechce sa mi veriť, že technologický pokrok bude v prospech ľudí, možno len časti, ale všetkým zvýši najmä spotrebu.
Mocenské a politické elity nie sú ovplyvnené účinkami kolapsu.
Mnohí ľudia sa nechajú oklamať kvôli krátkodobým efektom, ktoré im elity podhodia, znesú všetko.
Nechajú sa rozbíjať politikmi, ktorým vyhovuje nedôvera a nesúdržnosť a inklinujú k autokraciám.
A mnohé strany nie sú reprezentantom občanov. Ako povedala pred stáročiami Simone Weil. Sú nástrojom na rozdúchavanie vášní. A z toho napokon niekto profituje.
Vzhľadom na rôzne negatívne scenáre, by som vsadil na liečbu múdrosťou, ale múdrosť nie je len vzdelanie, múdrosť je aj charakter. Lenže sme slabo vybavení etickou múdrosťou, hodnotovou múdrosťou a tak často vyhráva diabol v nás.
Nesiahli sme ešte na dno svojho bytia prečo žijeme ako živočíšny druh a nesiahli sme ani do sily svojich snov.
Popracujme na tom. Má to zmysel osobný a význam spoločenský.
