Som smutný z toho, že slovenská politika sa ocitla v extrémnej fáze polarizácie a vzájomnej nedôvery a pokúsiť sa o dobré slovo smerom k opačnému táboru znamená koledovať si o odcudzenie v tom svojom.
Problém vidím v tom, že sa nám radikálne míňajú zásoby základného sociálneho kapitálu, ktorým je dôvera jednak medzi ľuďmi a mocou, ale aj v spoločnosti ako takej. Spoločnosť bez základnej dôvery vedie k extrémnej polarizácii, k extrémnym návrhom a riešeniam. Čo úplne likviduje sociálny zmier, súdržnosť a likviduje stred.
Uvedomujem si, že nie je vôbec jednoduché manažovať našu spoločnosť k prosperite. Politika je čistá pragmatika a nie romantika.
Liečbu vidím v osobnej zodpovednosti politikov za vlastné konanie.
Nesúhlasím s tým, že konanie človeka treba pripísať sociálno-ekonomickým okolnostiam, že nie sme za nič individuálne zodpovední, lebo za to môže naše detstvo, prostredie, v akom sme vyrastali, nejaký abstraktný systém, ktorý produkuje naše rozhodnutia a my sme len akési bábky v rukách toho systému. Verím na osobnú zodpovednosť.
Čo by mohlo ešte pomôcť našej politickej elite? Možno určitá úroveň povinných znalostí v oblasti práva, ekonomiky, či riadenia štátu. Možno by to prispelo ku odbornej kvalite politických funkcionárov, ktorí by následne mohli riadiť štát s nadobudnutými poznatkami omnoho kvalitnejšie. Takéto kvalifikačné kritériá by mohli veľmi kvalifikovane vyradiť niektorých nekvalifikovaných politikov ktorých si občania iracionálne zvolili – čo, ako vidieť sa aj u nás deje čoraz častejšie.“
Všade pri výbere odborníkov do funkcie musia uchádzači preukázať svoje schopnosti a kvalifikáciu pred ľuďmi, ktorí ich najímajú a ktorí potom budú ich „klienti“. Veľa z problémov by sa vyriešilo, keby si občania skutočne volili svojich zástupcov a keby mali všetky podmienky, ktoré na to potrebujú. Vrátane trvalej kontroly pri vykonávaní mandátu.
Osobne som presvedčený, že slušnú modernú odbornú politickú elitu môže vygenerovať len moderný a slušný národ. Lenže mať slušný národ najprv znamená mať dobrú rodičovskú výchovu, dobre vzdelávanie, múdrosť a rozvoj humánneho myslenia a hodne odolnosti a tvorivosti.
Je jedno magické slovíčko, ktorého význam málokto zo slovenských politikov pozná. Znie – „integrita“. Za týmto cudzo znejúcim pojmom je jednota medzi slovami a činmi. Obyčajná ľudská priamosť a dôveryhodnosť. Mnohým politickým stranám to podľa môjho názoru chýba.
Naučili sme sa v SR nehovoriť pravdu, ale grilovať jej kvázi podoby na veľa spôsobov a chýbajú nám nielen myslitelia (tých by sme aj mali), ale predovšetkým rozumní LÍDRI – vodcovia s vynikajúcou koncovkou (t. j. nielen vizionári teoretici, ale najmä činu schopní praktici). Asi bude potrebné sústrediť sa ďalej do budúcnosti a nadviazať normálnu ľudskú spoluprácu a konštruktívne budovanie nášho Slovenska.
Dúfam, že spoločnosť sa postupne uzdraví a verím, že nás ešte bude potrebovať.
Dušan Piršel
