V ostatnom čase to vnímam tak, že náš svet nie je svetom mieru, ale častých konfliktov vojen a presadzovania vlastných záujmov. Ako človeka, ktorý sa venuje chorým a núdznym ľuďom najskôr to boli onkologickí pacienti, teraz sú to rôzne druhy zdravotného postihnutia vždy ma zaujíma ľudské utrpenie a vo všetkom hľadám kus človečiny.
Strach o život vstúpil do našich životov aj počas vojenského konfliktu na Ukrajine. Vyrovnať sa s vraždením nevinných ľudí nie je možné. Teda, nenahovárajme si, že môžeme byť pokojní. To, čo sa na Ukrajine pár rokov deje, je tragédia, ktorú si z našich bezpečných príbytkov nevieme ani predstaviť.
Nevieme ako sa vyvinie situácia vo Venezuele. Horúcim regiónom je aj blízky východ. Na druhej strane Perzského zálivu v Iráne prebiehajú protesty.
Ja osobne som, samozrejme, za čo najskoršie ukončenie vojny a zbytočných strát na ľudských životoch. Jednoznačne uprednostňujem mier vo všetkých podobách: mier v duši, mier vo verejnom prostredí, mier v medziľudských vzťahoch, mier ako neprítomnosť vojny a násilia.
Ak si chce človek zachovať v tomto konflikte odstup a nadhľad, je potrebné – analogicky, ako to robí napríklad sudca pri rozvodovom konaní – oboznámiť sa s históriou, ktorá viedla k rozvodu alebo akémukoľvek konfliktu, pričom každé závažné rozhodnutie dozrieva istú dobu. Prirovnanie je veľmi obrazné, azda až pritiahnuté za vlasy, pretože terajší konflikt má oveľa hrozivejšie dôsledky.
Súčasná tragédia musí dospieť k urýchlenému koncu a čo najskoršej konsolidácii života ľudí, postihnutých priamo aj nepriamo. Potom však pravdepodobne nastane dlhé obdobie veľmi zložitých rokovaní na najvyššej úrovni, ako aj na úrovni hospodárskych, energetických a potravinárskych a iných rezortov štátov Európy a zvyšku sveta, pretože vzájomne poprepájané vzťahy v rámci globalizácie sa popretŕhajú a budú sa musieť hľadať nové modely. Niekto veľmi stratí, niekto veľmi získa, a to aj v globálnom meradle. Najviac si to „odskáču“, samozrejme, tí najobyčajnejší ľudia na oboch stranách barikády.
Je chybou, keď sa medzinárodné právo nedodržiava, keď spravodlivosť a demokracia sú často len ilúziou. Keď platí jediné právo, právo silnejšieho. Diplomacia ako nástroj urovnávania medzinárodných sporov sa často stáva divadielkom pre naivných romantických snílkov.
Myslím si, že by sme sa nemali snažiť o návrat do toho spôsobu života a systému, v ktorom sme žili v rokoch pred tragédiami. To by bola asi chyba, veď aj pri mnohých zdravotných ťažkostiach sa človek nesmie vrátiť k pôvodnému spôsobu života, ktorý ho priviedol ku kolapsu.
Práve naopak, treba ho primerane zmeniť. Podobne to vidím aj v spoločnosti – aj v nej je potrebné zbaviť sa doslova zhubných návykov. Vojna je najhorší spôsob ako „riešiť“ problémy a rozpory.
Aká by bola cesta k mieru, okrem dodržiavania pravidiel. Verím, že prísne dodržiavanie ľudských práv. Na celospoločenskej úrovni sa vojny dejú aj preto (a myslím, že hlavne preto), lebo z nich má niekto prospech. Že náklady víťaznej vojny sú oveľa menšie ako potenciálny zisk. Ideálne by bolo, aby kultúra a vymožiteľnosť ľudských práv boli na takej úrovni, aby nebolo možné zneužívať ľudí na vedenie vojny. Ľudské práva takto definované sú, len sa nesmú pripúšťať výnimky za rôznych „núdzových situácií“.
Svet potrebuje politikov, ktorí sa vedia zjednotiť v službe pre hodnoty. Len v takomto prípade sa dokáže Svet nasmerovať k prosperite, a to nielen ekonomickej, ale najmä k prosperite vo vzťahoch, v kvalite života, v prežívaní okamihov nášho bytia.
V každom prípade želám celému svetu mier vo všetkých významoch tohto obyčajného, ale slávneho slova. Potrebujeme svet, v ktorom sa spory budú riešiť v rokovacích miestnostiach, nie na bojovom poli. Svet, v ktorom vojny budú zastavené ešte predtým ako vypuknú. Svet, ktorý nebude čakať na straty životov predtým, ako sa začne konať.
Som presvedčený, že viera v dobro v človeku, nádej na zmenu k lepšiemu a láska nezištná, čistá, úprimná dáva zmysel nášmu životu, našej existencii. So srdečným pozdravom a želaním dobrého zdravia a hojnosti najvzácnejších darov života bez vojen Vám prajem milí čitatelia.
