Udalosti sprevádzané prejavmi slušnosti a pravých ľudských citov ako vďačnosť, láskavosť, ktoré robia naše dni lepšími, krajšími a pohodovými, sa zväčša stávajú neatraktívnymi, „nezáživnými“, málo vzrušujúcimi pre zaujatie pozornosti „bežného“ či väčšinového príjemcu správ v súčasnej zrýchlenej dobe.
V dnešnom svete začína byť takmer samozrejmé, že sa do popredia derie klamstvo, bezohľadnosť, hrubosť. V politike vidíme, že úspech majú najmä tí, čo prekračujú akékoľvek pravidlá slušnosti. Vládne arogancia, netolerantnosť, nehanebnosť, provokácia. Svet zhrubol. Sme svedkami toho, ako miznú civilné konvencie.
Slušnosť, morálka, etika sa vytrácajú. A potom za násilnými slovami nasledujú násilné činy. Vytráca sa ohľaduplnosť, citlivosť voči najbezbrannejším.
Stretávam veľa ľudí, ktorí majú amputovaný charakter.
No myslím, že charakter je získaná - naučená kvalita. Dieťa ho najskôr odpozoruje od svojich rodičov a potom si ho upevní v škole a pri vzdelávaní. Vlastne tak by to bolo, keby pestovanie charakteru bolo jedným z hlavných cieľov vzdelávania. Politika a biznis sú prostredia, ktoré si do vedúcich pozícií darwinisticky vyberajú často ľudí z nižšou hladinou charakteru, lebo tí sú úspešnejší. Je tam výhodné predstierať a hovoriť jedno a fakticky robiť niečo iné.
Môj priateľ legenda hudobnej scény Pavol Hammel naspieval krásnu pieseň Slušne žiť. Skvostne spracovanie nadčasovej skladby. Mám rád text tejto piesne. Vyjadruje môj neagresívny a dobroprajný prístup k životu.
V nej spieva: „ mám len jednu prosbu Pane, nech sa stane čo sa stane len jednu prosbu Pane mám len jednu prosbu Pane netrhaj mi chlpy z dlane nechaj ma tu slušne žiť„ . Počúvam ho s úctou.
A ja si v tejto súvislosti kladiem otázku, či dokážeme ešte slušne žiť. Dokážeme, ale každý má (musí) prispieť.
Slušné správanie sa odkukáva. Šíri sa. A takisto aj neslušné. Prevládne to, čo má lepšie podmienky.
Ja osobne pokladám slušnosť za svoju povinnosť a záväzok. Nie je pre mňa ničím iným ako celoživotnou skúsenosťou a ľudskou túžbou žiť spolu s ostatnými na slušnom Slovensku. Slušnosť je pravdivosť – pravdivosť k sebe, ale aj k ostatným. Je to vlastne miera citlivosti, mojej vnútornej „čistoty“ a to, ako sa snažím žiť čo najlepšie. Samozrejme, nikto z nás nie je v tomto ohľade perfektný.
Verím tomu, že piesne Pavla Hammela si budú púšťať aj nové generácie, ktoré sa z nich budú učiť slušnosti, láske a ďalším pozitívnym hodnotám. Je zaujímavé, že dnes je slušnosť proti prúdová a extravagantná, takmer ako odboj.
Vážení čitatelia, i napriek tomu veľa zdravia a pocitov zmysluplnosti Vám zo srdca prajem.
