Naša doba podľahla rýchlosti. Za jednu generáciu sa teraz udialo také množstvo zásadných zmien, ktoré si kedysi vyžadovalo celé storočia. A jednotlivec už psychologicky za touto rýchlosťou nestíha. K tejto téme ma inšpiroval Pavol Hammel spevák veľkého formátu, ktorého piesne a texty sú neuveriteľne a zmysluplné.
Láska k jeho krásnym piesňam a úžasným a zmysluplným textom mi zostala doposiaľ a zostane až do smrti. Toto sú nehynúce skvosty slovenskej hudby.
Jednou z mojich obľúbených piesní je Čas malín, ktorej text začína takto. Vôňa dotyk vánok ticho slová ktoré splynú s dychom, keď máme ústa od malín čas by mal plynúť pomaly a nie tak zradne rýchlo. Tento text ma nenechal ľahostajným, a preto si k nemu dovolím manifestovať myšlienku, že aj rýchlosť a zrýchľovanie, ktoré dnes prenikajú do všetkých sfér individuálneho i spoločenského života, musí naraziť na isté limity. Nie je možné nekonečné zrýchľovanie – ani produkcie (materiálnej, duchovnej), ani konzumácie.
Unikajú nám výhody spomalenia a lepšieho premyslenia ďalšieho postupu.
Veci sa dejú rýchlejšie, ale najmä čelíme obrovskému náporu informácií. Z nich veľká väčšina predstavuje informačný šum. Nielen tým, že nemá žiadnu informačnú hodnotu, ale aj ak má, tak nemá žiadnu informačnú hodnotu pre nás osobne. Napriek tomu sa do nás dostáva. Sme akoby obklopený nekonečným mračnom otravného hmyzu, ktorý po nás lezie, vchádza do úst, uší, nosa a zavŕtava sa pod kožu. Nemôžeme si usporiadať myšlienky, lebo jediné čo vnímame je úporný bzukot.
Túžba po tichu je ubitá žiadostivosťou po bzukote. Nevieme a ani nechceme zahnať hmyz - veď čo ak zmeškáme niečo podstatné. Hodiny, dni, roky bežia a my uháňame v besnom bzukote. Až zrazu zistíme, že náš vlastný život nám ubzikol a pripojil sa k mračnu toho ostatného otravného hmyzu. Keby len život, my sme sa premenili sami na ten otravný hmyz.
Totiž pre nás obyčajných ľudí nie je podstatný dôraz na majetok, aj tak toho nemáme veľa, ale práve toto - náš čas a naše myšlienky sú vzácne a systém nám to tým bzukotom berie. Musíme sa brániť.
Verím, že čitateľ má vlastné osobné skúsenosti s neúprosnosťou okolitej rýchlosti a že už mu prišlo na myseľ mnoho vlastných príkladov.
Vysporiadať sa s prehnanou rýchlosťou nie je jednoduché. Aj ja sa stále učím hľadať výhody v pomalosti – v pokročilom veku. Znie to paradoxne, ale naozaj – celý život som sa náhlil, môj život bol pohyb medzi termínovanými povinnosťami a teraz, v posledných rokoch si veľmi uvedomujem, že aj v pomalosti je krása. Ovocie aj myšlienky a postoje potrebujú na dozrievanie čas. Rýchlené nie sú kvalitné.
Nemali by sme sa ponáhľať prijímať záväzky (sľuby, zmluvy), ktoré nebudeme schopní uniesť. A nemali by sme sa ponáhľať do konfliktov (hádok, bitiek, vojen) lebo hrubé slovo, ani facku, ani vystrelený projektil, už nie je možné zobrať späť a zabudnúť.
Uvedomujem si, je asi provokácia obhajovať pomalosť, ale je to potrebné podľa môjho skromného názoru.
Vážení čitatelia, blížia sa letné dovolenky. Nech teda slnko pohladí Vás lúčmi jasu, oddych nech naplní dušu i myseľ, čo láskavou prácou s láskou tvorí dobro. Prajem vám čas pokoja a radosti, nech dovolenka dobije vám sily na ďalšie dni. Želám vám dovolenku plnú pokoja a obnovy, aby ste načerpali silu pre nové výzvy, ktoré nám prinesú zajtrajšky.
