V ostatnom čase to vnímam tak, že v spoločnosti nastavený systém vzťahov „kto z koho" vyprodukoval agresívny individualizmus, ktorý sa prenáša aj medzi ľudí vo firmách a v organizáciách. No ten nie je zárukou spokojnosti, prejavenia rešpektu inému a zachovania ľudskosti.
To sa napokon prejavilo na urgentnom príjme nemocnice na bratislavských Kramároch v utorok 13. októbra krátko pred polnocou keď prišlo k brutálnemu útoku na 23-ročnú praktickú sestru.
Dozvedel som sa o tom už popoludní a videl som aj video z bezpečnostnej kamery, kde bolo jasne vidieť, že sestrička sa snažila byť slušná a nápomocná, ale chlap ju náhle napadol. Človek si to podvedome dáva do celkového kontextu v spoločnosti a vytvára si hypotézy, no niekde v komentároch pod príspevkom som si prečítal informáciu, že šlo o rakúskeho občana, že bol pod vplyvom alkoholu a že ho v priebehu niekoľkých minút zadržala polícia.
Zdá sa, že nastavené procesy v tom fungujú, vrátane ošetrenia a psychologickej pomoci tej napadnutej sestričke, tak si dovolím len jednu vec, čo ma na tomto prípade zaráža a je to žiaľ už typické. Ako neomylne a bleskovo takýmito príbehmi niektoré médiá traumatizujú spoločnosť. Ako ihneď nejakí redaktori vyrazia za ministrom zdravotníctva, možno premiérom a ďalšími vybranými osobnosťami s otázkou, čo oni na to.
A oni, keďže oficiálne zo svojich pracovných línií ešte nemajú žiadne závery, tak to „ostro odsúdia" a možno sa im podarí povedať nejakú unáhlenú myšlienku, ktorú potom médiá a niektorí politici budú ešte celé dni rozmazávať, alebo prijmú v strese nejaké rozhodnutie, ktoré viac znepríjemní život normálnym pacientom a personálu, než by malo zabrániť ďalším násilnostiam. A médiá si budú na podobných veciach prihrievať svoje agendy, lebo (nech sa nehnevajú) atmosféru v spoločnosti často formujú ony...
Chcelo by to asi reguláciu v mediálnom, verejnoprávnom a politickom priestore, kde to občas v debatách vyzerá ako na futbalovom zápase, kde každá polovica hľadiska fandí tomu svojmu veľmi agresívnym spôsobom často neférovo, pretože inak budú frustrovaní.
Áno, je to tak. Agresivita, útok, hrozba sú slová, s ktorými sa ľudia stretávajú takmer každý deň. Agresia väčšinou zasiahne nevinných. Lebo vinní sú často silní a byť sa so silným, to by musel byť človek nekompletný.
V tomto prípade sa agresia orientovala na nevinnú zdravotnú sestru. Radosť takto pracovať. Ako sa môžu sústrediť na prácu, keď mysľou sú pri sebaobrane.
Týmto pomäteným agresívnym pacientom treba dávať exemplárne tresty . Ich správanie vnímam ako praktickú realizáciu narcizmu, sebe strednosti, egocentrizmu. Skrátka chrapúnstva.
Akýkoľvek útok zdravotníka v danej chvíli hendikepuje a častokrát mu vytvorí nejakú prekážku v práci. Nehovoriac o tom, že mu môže zanechať rany na tele aj na duši.
Lekárov a zdravotnícky personál si musíme chrániť. Na tom by sa mohla zjednotiť koalícia a aj opozícia.
Bohužiaľ správanie, bez logiky a súdnosti nechýba len agresívnemu pacientovi z urgentného príjmu ale je hlboko zakorenené v hlavách mnohých ľudí, vrátene niektorých politikov.
Rozumiem strachu, nervozite aj neistote pacientov, respektíve ich sprievodcov. Rozumieme strachu o dieťa a jeho zdravie.
Prihováram sa v tomto prípade jednoznačne za vzájomnú toleranciu a ústretovosť. Odsudzujem takéto správanie voči niekomu, kto ti pomáha.
Len bohužiaľ, keby aj Gándhí pravidelne čítal niektorý bulvár, stal by sa z neho neuroticky frustrovaný muž so sklonmi k agresii.
Pri najväčších urgentných príjmoch by sa mali zriadiť záchytné miestnosti pre ľudí pod vplyvom omamných látok, kde by mali policajný a zdravotný dohľad. Prítomnosť polície by podľa neho pomohla s bezpečnosťou zdravotníkov, ale aj pacientov na urgentných príjmoch.
