Dnes mi naši nechali napospas celú domácnosť. Od radosti som sa rozhodol, že budem žehliť! Ale pekne poporiadku.
Deň začal útokom jednočlenného trestného komanda na chladničku. Bohužiaľ, táto inokedy bohatstvom oplývajúca oblasť bola už len tieňom svojej bývalej slávy. Postupujúci týždeň sa na nej podpísal spolu s ďalšími troma samostatnými jednotkami, operujúcimi na tomto území. Tak si teda vyrobíme raňajky sami. Po zhodnotení možností na základe dostupných surovín a snahy zachovať aspoň minimálnu pestrosť (vajíčka tri dni po sebe sú už dosť otrava) padlo rozhodnutie pre zdravú stravu - konkrétne ovsené vločky, med, hrozienka a teplé mlieko.
Teplé mlieko, kameň úrazu. Skrátka, dal som ho zohrievať a odišiel som do izby. Vo chvíli, keď som sa mlieku otočil chrbtom, som ho vypustil z hlavy. Po chvíli som však šiestym zmyslom vycítil, že niečo nie je v poriadku.. Podvedome som sa rozbiehal smerom do kuchyne, keď v tom mi hlavou preletel aj skutočný dôvod. Pribehol som práve včas. Skoro. A keďže skoro sa neráta, mlieko už kypelo. Ale nie veľmi, takže v pohode. Poslal som domov skupinku dobrovoľných hasičov z z nášho vchodu, zalial zvyškom mlieka vločky a pustil sa do likvidácie tejto nehody. Nech žijú papierové utierky!
Po týchto výdatných raňajkách som sa začal chystať na už spomínané žehlenie. Napriek počiatočným problémom s touto "balšaja ťechnika" sa mi nakoniec podarilo naliať vodu do správneho otvoru a aj zistiť, načo je v tej nádržke ryska označená že "MAX". Nevadí, maminka tiež namáča košele pred žehlením..síce nie až tak, ale budeme dôkladní!
Nebudeme si klamať, úplne realisticky som očakával nejaké straty..či už na životoch, alebo na kusoch oblečenia. Výsledné skóre bolo preto príjemným prekvapením: z troch košieľ, jedného svetra, dvojo nohavíc a piatich tričiek, ktoré som mal na začiatku, sa podarilo ožehliť a zachrániť všetky!
Nasledovala rýchla a nekompromisná akcia: umytie riadu, nakoľko som sa chystal na ďalší adrenalínový šport, a to pečenie.
Krátke upratovacie intermezzo:
Brúsiac si tak po byte, upratujúc všetko na čom mi zrak spočinie, hodiny zrazu ukázali 13:00. A ja ešte v pyžame. Najvyšší čas nahodiť HEV (Hazardous Environment) Suit a dať sa na pečenie.
Poďme na to. Recept nič špeciálne, ale na ozvláštnenie ho zvrchu posypeme čokoládou na varenie, resp. pečenie...výber je na Vás:o) Narazili sme však na prvý problém. Čokoládu predávajú iba vcelku. Takže ju treba rozkúskovať. Máme dve možnosti - bežný prístup typu nôž a krájame, alebo druhý, tzv. ActionMan prístup - čokoládu na chvíľku hodíme do mrazáku, nech stvrdne. Vyberieme, vezmeme kladivo na vyklepávanie rezňov a dáme priechod emóciam. Pozor, používať hladkú stranu kladiva, inak si tam vlisujete alobal, a to nechceme. Odbaliť, nasypať.
Ďalej už pokračujeme podľa receptu. Poučený rannou krízou s mliekom nehodláme riskovať požiar väčších rozmerov, a tak strážime koláč až do úplného konca. Občas ho pichneme špáratkom, čo na to povie. Vybrať, nakrájať a zjesť. Je možné počkať kým trošku vychladne, prípadne nechať časť ostatným členom rodiny.
Odstránime vedľajšie účinky pečenia (neporiadok a ďalší špinavý riad), prebehneme byt pre prípad, že by niečo uniklo nášmu upratovaciemu ošiaľu.
Nikde nič? No čo už. Tak teda prišlo na to, čomu sme sa všetkými týmito činnosťami usilovali vyhnúť - učenie na skúšky...:o)
To znamená, že do večera sa už asi nič vzrušujúce nestane, ach.Keby hej, tak si určite nájdem čas o tom napísať ;-)
