Dušan Polák
Útek z reality..
Vždy, keď ma život dobehne, zachovám sa zbabelo...skúšam mu utiecť.
Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
"Keď ju riešiš, nie je čo milovať" Zoznam autorových rubrík: Nezaradená, Chlapi v akcii, Foto, Me, myself and I, Také iné..., Súkromné, Nezaraditeľné
Me, myself and I
Dušan Polák
I'm still alive!
Vo svojej neskonalej naivite si domýšľam, že by niekoho mohlo zauiímať, prečo som tak dlho nič nenapísal.. Preto pár odpovedí..(otázky si domyslite)
Dušan Polák
Každodenný
Príbeh o tom, ako hlboko môže jeden človek klesnúť, o ľudskej naivite, nezáujme, sklamaní, sebaobetovaní, predsudkoch a konvenciách.
Dušan Polák
Dnes som si to zase odniesol ja...
Neviem, či maminku niekto predtým vytočil, alebo dnes ešte na nikoho nenakričala a potrebovala si splniť kvótu, ale začalo to kvôli smetiam. Lenže ja som smeti ráno vyniesol. Zachránila ju zabudnutá konzerva.Dobrý dôvod na držkovú, nie?Rodičia, prečo si vždy nájdete dôvod?(toto je len taký výkrik do tmy, ale ak niekto je schopný tento fenomén objasniť, ozvite sa, prosím!)
Dušan Polák
It isn’t over till it isn’t over.
Po dvoch mesiacoch prímeria prišiel mier. Skončilo to. Vlastne sa to skončilo už dávno, presne podľa scenára z prvej epizódy, len záver bol iný. Netúžil totiž po ďalšom opakovaní. Rozhodol sa to skončiť sám, namiesto zbytočného naťahovania niečoho, čo už dávno nie je to čo malo (mohlo) byť na celé prázdniny a konca, ktorý dobre poznal.
Dušan Polák
Bez nadpisu. (A bez konca)
Je možné, že okolie, priatelia a známi preniknú do súkromia a zmýšľania človeka, vžijú sa do jeho situácie natoľko, aby mohli povedať: „Urobil by som to tiež.”? Moment, keď pochopia, že už skrátka nebolo iné východisko? Že nebolo ako sa odraziť od dna, že nebolo slamky, ktorej by sa chytil? Moment, keď dôjde k bodu zlomu vo všetkom naraz a niet iného riešenia?
Dušan Polák
Konečne osemnásť
Konečne osemnásť. Prebral sa a vstal. Zmení sa niečo? A čo by to malo byť? O čo starší, skúsenejší alebo múdrejší som ako včera? Som zodpovedný sám za seba. Fajn. A čo? Pomaly vyliezol z izby. Rodičia boli v kuchyni. Bol tak trochu zvedavý, čo sa bude diať. Prvá začala sestra. „Všetko najlepšie, brácho! ” Tak a je to tu. „Všetko najlepšie, veľa zdravie, šťastia...” Bla bla, keby si to tak myslela vážne maminka. A teraz otec. „Všetko najlepšie.” Paráda. Stručne, jasne, výstižne. Nakoniec, čo iné mu zostalo? Všetky klasické želania minula mati so segrou, ale aj tak sa mu to páčilo najviac. Nasledovala klasická ranná údržba (holenie, umývanie a obliekanie). Dvadsaťpäť minút zhonu, štyri narodeninové smsky – dve od rodiny, dve od kamošov. Tak jo, balíme. Cesta do školy busom, nič zvláštne, okrem smsky od babky a následného telefonátu či mi to došlo... Dajte dôchodcom do rúk modernú techniku...
