Milý pán prezident, s radosťou som sa včera dozvedel, že v stredu prídete do Banskej Bystrice. Je samozrejmé, že začnete na Mestskom úrade. Nuž mám k vám prosbu. Keď vystúpite po pár schodoch k portálu, nechoďte hneď dnu, ale otočte sa o 180 ° a kuknite na kedysi modernú poštársku budovu. .
Pošta je zatvorená, ale to zistíte , až keď prídete k jej dverám. Na ceduľke z 10.4., čítate, že pošta sa od 1. 6. zatvorí ...
Celá veľká štvrť v centre mesta prišla o poštu. Ale poštárskym papalášom nechýba, lebo tí vyhrievajú stoličky v novej dominante 250 m od zavretej prevádzky.
V tom mrakodrape je určite zo 20 % zamestnancov potrebných... Ale ...
Na prízemí tejto budovy sa nachádza Poštové múzeum. Je v priestoroch 3 veľkých sál a depozitára. A práve taký priestor je potrebný pre prevádzku pošty. Nie, nemyslím, že tú expozíciu vyhodiť. Ale rozhodne si múzeum zasluhuje vhodnejšie priestory a predovšetkým zodpovedný prístup. Lebo toto múzeum si v Bratislave pohadzovali z búdy do búdy a nakoniec ho prihrali do administratívnej budovy Bystričanom. Vo vstupe múzea vás uvíta smiešna figurína uniformovaného poštárskeho spojovateľa. Ale namiesto neho by sa tam hodila usmievavá tvár pracovníčky skutočnej poštovej prevádzky...
Takže nová poštová prevádzka môže byť otvorená behom pár dní. Stačí pár slov nového prezidenta, ktorý v nedeľnom prejave naznačil, že sa dá konať aj nad štandart ústavného vymedzenia právomoci.
Ale nie je to len o zrušenej pošte, v ktorej bol mimoriadne milý personál. Je to aj o nevhodnom vedení napríklad v hlavnej pošte. Ako u blbých. Displej elektronického poradovníka je na tom najnevhodnejšom mieste a na stoličkách nikto nesedí, lebo sú otočené chrbtom k displeju. Keď som sa ponúkol vedúcej prevádzky, že stoličky otočím tak, aby z nich bolo vidieť na obrazovku, zahriakla ma, že „to nemôžte, lebo je to tak dané“.
Vieme, že papaláši Slovenskej pošty „hľadajú“ partnerov s priestormi. Majú kopu času. Ale prevádzka pošty je potrebná každý deň!
Takže, pán prezident, chcem veriť, že stratíte na Mestskom úrade pár slov na margo pošty a možno im aj vytknete, že to riešiť mali oni a nie prezident...
Končím s uistením, že keď to dokážete, nabudúce vás oslovím VÁŽENÝ pán prezident.
Dušan Seberíni
