Včera telka oznamovala zaujímavý film na Jojke: Fakjú, pán profesor.
Keďže neviem anglicky, nič som nezbadal. Ale keby som aj vedel, aj tak by som nič nezbadal, lebo - na rozdiel od ruskej gramatiky - my cudzie slová buď prekladáme, alebo prepisujeme v pôvodnom znení. No a tajomný výraz fakjú nie je ani preložený, ani podaný v pôvodnom znení, len vtipne do slovenčiny sfonetizovaný. Takže sa nemáme ako dozvedieť, že ide o o anglický nespisovný výraz typu „(ja) ťa ondiem (súložím)“, čo frazeologicky znamená „choď do vagíny“.
Ako vravím - nemalo by mi to vadiť. Ale vzbudzuje to u mňa otázku, kam zaradiť tieto -izmy. Lebo v Bratislave máme Jazykovedný ústav Lajka Štúra a oni tam nesedia iba na análnych otvoroch, ale pracujú. A aj tento spomínaný výraz približne o dvadsať rokov spracujú a zaradia.
Neveríte?
Tak sa presvedčte.
Slovenčina má podobné slovo, ale už dlhočizne dlho spisovné. Je to výraz „prefíkaný“. Pochádza to z nemeckého slovesa „ficken“, čo je obdoba anglického „fuck“ a znamená súložiť. A keďže líška vedela preriediť kurníky v gazdovstve a vždy sa jej podarilo utiecť, je prirodzené, že gazdovia na ňu nadávali aj dosť mastnými nadávkami typu prefíkaná líška, čo je v slovenčine „po-súložená líška“. Ale dnes je už táto nadávka legalizovaná našimi slovenskými lingvistami a zaradená ako spisovné slovenské slovo do pravidiel slovenského pravopisu. A komu by sa to nepáčilo, toho uzemní Stručný etymologický slovník slovenčiny od Ľubora Králika, kde autor síce zaraďuje výraz prefíkaný medzi expresivizmy, ale odvodzuje ho kadejako a dáva mu význam „prešibaný“.
V uvedenom slovníku je takých pikošiek plná putňa. Napríklad slovu „mindrák“ priraďuje autor význam „komplex menejcennosti“ a odvodzuje to taktiež kadejako, len nie pravdivo. Lebo výraz mindrák pochádza od slova „min“ čo v nosnom jazyku znamená pohlavie a prenesene „dámska pohlavná údica“. Takže význam tohto slova je „vagínovina“.
Nuž... čo už ...
