Pýtate sa však ako je to s tou kliatbou. Nuž v duchovnej oblasti je v biblii reprezentantom zla satan. No a po mnohé roky Slováci povzbudzovali síce hráča, ale vokálne vzývali satana. A vyhrávali. A aj laici povedia, že k zlatu na majstovstvách sveta dopomohol satan.
Nie, nehrám sa so slovnou prešmyčkou, ani s hláskami „š“ versus „s“. A nie je to ani preduchovnenosť. Je to len akási nedoriešená - duchovná - kauza. Pochopíme to na nasledovnom (nie práve príjemnom) príklade.
Predstavte si, že by u nás býval Ďuro Hytler. Ako špičkový fotbalista by sa prebojoval do reprezentačného mužstva a na majstrovstvách Európy by bol v našom mužstve najlepším strelcom. Celé Slovensko by skandovalo : „Hytler do toho!“ Ale celá Európa by počula : „Hitler o o o !“ Čo by si o nás mysleli nie je dôležité. Ale faktom je, že by mali právo vravieť o nás, že Slovensko je fašistické, lebo vzýva Hitlera. A svoje tvrdenia by mohli podložiť zvukovými dokumentmi: „Hitler o o o !“
Nuž tak. Teraz rozumiete, čo to bolo, keď davy v extáze skandovali:
„Šatan,Šatan, Šatan, Šatan, Šatan, Šatan!“
Celá zem mohla nielen počuť, ako Slovensko vzývalo satana, ale mohli tvrdiť, že Slovensko je satanovou dŕžavou.
„Dobre si pamätám na časy, keď tribúny zaplavovali transparenty s nápismi SATAN JE BOH...“ (Nikola Kokiová, 12. januára 2014)
A satan má rád, keď ho oslavujú. A nemá rád, keď nie. Národ satana vynáša do nebies - tak písali noviny. A keď sa verejnosť rozdelila na satanovcov a antisatanovcov, satan dal jasne pocítiť, že bez neho to nepôjde. To tvrdili aj odborníci po hroznom debakli na olympiáde v Soči.
Nuž - čo s tým?
Ale áno, vieme čo. Treba riešiť otázku rozviazania kliatby.
