Napríklad také spisovné slovo vysávač. Je to maximálne neslovenský výraz. Vysávač je prístroj, ktorý využíva fenomén sacieho efektu na vcucnutie všeličoho, čo nechceme mať kdekade. Ibaže princíp tohto efektu pochádza od slova savec a to nie je spisovné slovenské slovo. U nás sa vyskytujú len cicavce a teda prístroj by mal byť vyciciavač. Ale keďže máme aj spisovné sloveso cucať, mohol by to byť kľudne aj vycuciavač.
Je tu však problém pre odvodené slová. Totiž máme aj spisovné sloveso sať, a tak sa nedá jednoznačne determinovať, či by sacie centrá mali byť sacky, alebo cucky.
A je tu ešte problém z oblasti politologickej ligvistiky. Slovenčina rozoznáva životné a neživotné podstatné mená, ale v prípade vyciciavača jednotné číslo nerozlišuje či ide o rod životný, alebo neživotný. A práve preto, že množné číslo všetko odhalí, vyciciavače nie sú v predaji a vyciciavači nie sú premnožení. Takže ak sa sem tam dáky vycicivač nájde, nič to, lebo stále je čo cicať.
Posledný problém by bol frazeologický. Lebo vysávať sa zvykne izba. Ale nezvykne sa vyciciavať. Vyciciavala sa kedysi dojná krava a dnes štátna pokladnica.
(Asi je predsa len lepšie byť konzervatívcom a nevyrábať si problémy násilného poslovenčovania.)
