Premiér Fico šokoval celý civilizovaný svet keď vyhlásil, že Slovensko, veľkomyseľne prichýli až 8 sýrskych kresťanských utečencov!!
Takúto komplikovanú operáciu nemôže zabezpečiť hocijaký blbec. Preto slovenská vláda, vzhľadom na špecifickú oblasť, ktorá si vyžaduje dostatok odborných skúseností, oslovila štrnástich poradcov, aby každý za mizerných 134-tisíc eur, zaistil neoceniteľné služby pri verejnom obstarávaní vhodnej maringotky a štyroch rybárskych stoličiek.
Ďalším, nemenej dôležitým krokom, bola voľba a vymenovanie členov uvítacej komisie.
Za predsedu uvítacej komisie bol nečakane zvolený premiér Robert Fico. Za prvého podpredsedu - minister vnútra Robert Kaliňák. Za druhého podpredsedu - doktor Ján Čarnogurský a za výkonného tajomníka - duch Vasiľa Biľaka.
Len čo členovia uvítacej komisie obdržali menovacie dekréty, okamžite sa dopravili do Šiatorskej Bukovinky. S pomocou miestnych aktivistov vykonali podrobnú rekognoskáciu terénu. Po dôkladnom zvážení všetkých výhod a nevýhod sa usadili na pohodlných rybárskych stoličkách, iba pár krokov od frekventovaného hraničného priechodu s Maďarskom.
V maringotke, ktorá niekedy patrila cirkusu Humberto, usmievavé asistentky sa už dopredu tešili ako s otvorenou náručou privítajú a pohostia prvých zahraničných hostí.
Na ľavej strane cesty ležalo v kríkoch 150 zamaskovaných kukláčov. Na druhej strane cesty sa zakopalo 49 výsadkárov zo Žiliny.
"Vasiľ, na maďaroch sa čosi hýbe," zašeptal premiér Fico a keďže si potreboval trochu rozprúdiť krv v stŕpnutých nohách, mladícky povyskočil zo skladacej rybárskej stoličky.
"Duch Vasiľa Biľaka vzlietol ako dron a z výšky necelých päťdesiatich metrov vzrušene skríkol: "Robko, máš pravdu. Hordy mongolských migrantov sa nezadržateľne blížia, aby si podrobili našu drahú domovinu!"
A naozaj, po hradskej unavene kráčalo šesť na smrť unavených arabských utečencov. V rukách zvierali natrieskané igelitky a na chrbtoch vliekli obrovské ruksaky. V očiach mali zúfalú beznádej. Dvaja sa bezprizorne potácali zo strany na stranu a čosi si moslimský pospevovali.
"Stáť!!" rázne skríkol premiér Fico.
"Ste kresťania alebo pohania?!" ešte ráznejšie skríkol minister Kaliňák.
"My sme vo-spo-lok.. ateisti, ty debil," odvrkol jeden z migrantov.
"Kto je najväčší humanista 21. storočia?" prefíkane sa spýtal doktor Ján Čarnogurský."
"Juraj Jánošík," bez váhania odvetil ďalší utečenec.
"Pohan moslimský, ber sa domov!" zahaltoval ho doktor Ján Čarnogurský. "Keby si bol kresťan a nie prišelec z Bagdadu, tak by si veľmi dobre vedel, že najväčším humanistom tohto storočia je ruský prezident Vladimír Vladimírovič Putin!"
"Šak ja idem domov," zachrčal jeden z migrantov a barackpálenkovým dychom odfúkol doktora Čarnogurského.
"Domov?" nerozumel minister Kaliňák. "Ahmed a nezmýlil si si náhodou cestu? Veď tvoj domov nie je kresťanské Slovensko ale vojnou zmietaná Sýria!"
"Veľké hovno, ty pako. Mojím domovom je Detva. A ak neuhneš, tak ťa tak praštím po gebuli, že si to budeš pamätať do konca života!"
"Tvojim domovom je Detva?" začudoval sa premiér Fico. "Prečo sa potom potajomky zakrádaš po hlavnej balkánskej trase moslimských militantov, ktorí ohrozujú bezpečnosť všetkých úbohých slovenských kresťanov?"
"Lebo sme boli na nákupoch, ty otravný chruňo!"
"Prepáčte," spýtal sa doktor Ján Čarnogurský, "môžete nám prosím vysvetliť, kde ste sa tak dobre naučili po slovensky?"
"V riti, ty hovädo!" zrúkol poriadne rozčertený Detvanec.
"Takí hulváti môžu byť iba našinci," pomyslel si minister vnútra a krátkym zahvizdnutím dal kukláčom dohovorený signál.
Kukláči sa s veľkým revom vrhli na Detvancov. Opitých chlapov najprv zbili ako žito, potom poviazali a nakoniec priateľsky pohodili na maďarskú stranu hranice.
"Pri bezpečnostných previerkach sme zatiaľ natrafili len na mimoriadne agresívnych moslimských militantov, s ktorými sme urobili krátky proces," povedal na mimoriadnej tlačovej konferencii premiér Fico. "Ak však naše hranice prekročia sýrski kresťania, tak ich privítame tak, ako sa na dobrých kresťanov patrí."
Celý profesionálny život som pracoval ako geodet v oblasti pamiatkovej starostlivosti. Počas mojej "kariéry" som aj s kolegami zameral a zdokumentoval desiatky pamiatkových objektov, aj archeologických, stavebno-historických a reštaurátorských výskumov, po celom Slovensku. Práve vďaka neustálemu cestovaniu a služobným cestám nebol môj život nudný, ale skôr naopak. Vo voľných chvíľach, ktorých nebolo mnoho, zabával som sa písaním...ehm...básničiek a krátkych postrehov. Teraz, už ako úbohý penzista - na pokraji.., mám omnoho viac času, takže sa tejto svojej "mladíckej úchylke" konečne môžem naplno venovať. Zoznam autorových rubrík: Nezaradené, Súkromné