Počas celého života má človek prežívať mnoho foriem ľudského šťastia. Začína to šťastím dieťaťa, ktoré sa v láskyplnej náručí rodiča alebo rodičov cíti veľmi bezpečne a pritom bezstarostne. Ono rastom a dospievaním dozrieva a mení sa na šťastne zamilovaného manžela, či manželku a neskôr môže zažiť šťastie užitočného otca alebo matky. Napokon je to šťastie starých rodičov, ak im je dopriate radostne hľadieť na svoje potomstvo, ako si zodpovedne počína. Každú etapu ľudského šťastia zabezpečujú milujúci a bezpodmienečne akceptujúci blízki ľudia, rodina a dobrí priatelia.
Ľudská dôstojnosť je Božia ustanovizeň. Preto nie je právom človeka dôstojnosť a šťastie iného človeka zlikvidovať. Cirkev vyznáva aj vieru v dobro, lásku a ľudskosť ako v Božiu ustanovizeň, ktorá vo svete prežije. Nemusí však prežiť na Slovensku. Aj keď ju zlý človek nemôže zlikvidovať, môže ju veľmi zmrzačiť a toto sa deje v dnešnom svete. Rozvratom práv a sebaúcty človeka sa znehodnocuje ľudské šťastie, ktoré práve v nej nadobúda pozemskú dokonalosť. Rovnako sa prehliada, ba až zmnožuje ľudské trápenie. Ohrozuje to život a nastoľuje sa temný kult smrti odetý do sután samozvaných „hovorcov" Boha. Aktéri kultu smrti používajú na jej presadenie značne prešpekulované metódy. Do veľmi ušľachtilých pojmov vkladajú úplne nový a opačný, teda dehonestujúci obsah. Hovoria o „ľudských právach" a o „právach dieťaťa", ale pritom bránia, aby ľudské práva a práva dieťaťa boli chránené. Bránia chrániť deti pred tyraniou zlých a mocnejších, ktorí deťom blížia. Bránia chrániť deti pred hnusným a zvráteným zneužívaním. Ba mnohí predstavitelia temného kultu smrti sami deti, ktoré k nim vzhliadajú ako k Božej autorite, zneužívajú. Snažia sa tutlať tieto zverstvá, falošní svätuškári. Pod rúškom Božej lásky šíria nenávisť a utrpenie. Mnohé ľudské bytosti, ktoré sú tiež dielom Božím, strácajú možnosť žiť svoj život dôstojne a bez strachu. A pritom každá ľudská bytosť má prirodzené, Bohom dané právo na svoj život, lásku a šťastie.
Stúpenci kultu smrti vymýšľajú nové slová, také, čo znejú múdro a vedia strašiť. Je to však len nehanebná manipulácia. Tie pojmy nemajú základ v žiadnej, zo serióznych vied. Jedným z týchto výmyslov je takzvaná „gender ideológia". Cieľom tohto falošného bludu je hanobiť a diskreditovať rodovú rovnosť. Ide tu o to, aby mužovi a žene boli uznané rovnaké práva a rovnaká dôstojnosť. Tie skupiny cez tzv. „gender ideológiu" klamlivo strašia ľudí, že niekto im chce zobrať ich práva, že niekto ich chce nútiť meniť pohlavie alebo sexuálnu identitu. Chcú nás presvedčiť, že ľudsko-právni aktivisti nevidia rozdiel medzi mužom a ženou a že chcú zobrať mužovi právo na identitu muža a žene právo na identitu ženy a rodine právo na identitu rodiny, aby sa už muž necítil ako muž, žena ako žena. Sú to zlé klamstvá a ohovárania. Farizeji z kultu smrti tvrdia, v rozpore s Božím poriadkom, že pred Bohom sme si nie všetci rovní, že požehnaným môže byť výlučne spoločenstvo muža a ženy. Tvrdia, že ľudia, ktorí nemôžu, nevedia, alebo nechcú tak žiť, že tí si nezaslúžia ani Božiu lásku a ani také svetské zákony, ktoré by im pomohli s mnohým ich trápením a umožnili žiť krajší plnohodnotnejší život. Hnusne nazývajú snahu týchto ľudí slušne si usporiadať život „sodomským paškvilom" odporujúci Božej vôli a pripravujúci Boží trest. Kruté na tom je, že to tvrdia práve tí, ktorí dávno stratili skutočnú lásku a úctu k Bohu a aj k človeku stvorenému na obraz Boží. A práve mnohí z nich spáchali špinavé hriechy a zločiny proti ľudskosti, keď sami prznili deti svojich farností.
Cez ušľachtilé heslá sa do života spoločnosti presadzuje rozvrat života mnohých ľudí, ktorý má byť posvätným. Je to Bohorúhavá zloba človeka voči človeku. Boh nás všetkých stvoril na svoj obraz. Muž od Stvoriteľa dostal dôstojnosť muža, žena dôstojnosť ženy a každá rodina dôstojnosť rodiny, aj tá, ktorej bránia nazvať sa rodinou, napriek tomu, že ňou skutočne je. Od toho sa odvíja aj dôstojnosť národa. Toto chcú niektorí aktéri kultu smrti v sutanách i tí bez nich v mene ušľachtilých hesiel zničiť. Každá žena i každý muž, každé dieťa si zaslúži žiť v mieri a dôstojne. Každá matka je matkou a zaslúži si úctu, rovnako ako každý otec, nie len tí „tradiční". V ktorom národe sa im podarí tento jed nenávisti, ako zlé semeno, zasiať do ľudských sŕdc, ten národ stratí svoje dôstojné postavenie pred Bohom i pred svetom.
Predstavitelia niektorých krajín, aj tej našej, týmto aktérom kultu smrti z nepochopiteľných dôvodov ponižujúco podliezajú cez kresťanské rituály a falošnú účasť na nich. V rozpore so zdravým rozumom, im vychádzajú v ústrety a donekonečna ustupujú ich vulgárnemu nátlaku vo forme nenávistných mailov, správ, petícií proti ľudskosti a vyhrážok. Takí nemajú žiadnej morálnej hrdosti a svoj národ pripravujú nielen o jeho dôstojnosť, ale pomocou nezmyselných politicky vykalkulovaných ústupkov, ho vydávajú na zánik. Je to strata základného životného zmyslu - strata citu pre sebazáchovu. Mnohé nebezpečenstvá sa už objavujú aj u nás.
Chceme prejaviť veľkú úctu a vďaku tým inštitúciám a tým jednotlivcom ktorí si uvedomujú toto blížiace sa nebezpečenstvo a na ochranu dôstojnosti každého človeka a jeho práv, na ochranu kultúry života sa neustále a trpezlivo snažia vysvetľovať, argumentovať a brániť tieto práva, lebo práva sú tu pre každého, nie len pre vyvolených. Chceme prejaviť úctu a vďačnosť zvlášť všetkým ľuďom, ktorí sa nedali na svojej ceste zastrašiť ani trestuhodnými vyhrážkami, ani vykonštruovanými kauzami a snahe odvolať ich, pripraviť ich o prácu a dobré meno.
Aktivisti kultu smrti sa nevzdávajú, ale čakajú na vhodnú príležitosť, aby pomocou jedovatých petícií a vyhrážok mohli ovládnuť výchovnovzdelávací proces a vnútiť túto „klérofašistickú ideológiu diskriminácie" do školskej i predškolskej výchovy. Išlo by o taký výchovný proces, ktorý by dieťa obral o právo na slobodný prístup k relevantným informáciám a morálne i psychicky by ho dokonale zmrzačil. Dieťaťu by znemožnil vyrásť po každej stránke v zrelého muža a v zrelú ženu, v plnohodnotnú osobnosť milujúcu a akceptujúcu blížneho svojho. A na túto hroznú devastáciu by bol zneužitý učiteľský stav. Kedysi bol zneužitý učiteľ, aby proti vôli rodičov ich deťom vnucoval ateizmus, dnes mu hrozí ešte čosi horšie, chcú každému dieťaťu vnucovať katechizmus založený na bludoch a nenávisti. Aktérov kultu smrti silno podporujú aj niektoré pseudomédiá, nedajme sa nimi oklamať, ani ovplyvniť.
Kult smrti skutočne ohrozuje existenciu národa. Pri takom ohrození predošlé generácie neváhali umierať za ochranu vlasti. Od nás sa ešte taká veľká obeta nežiada, ale žiada sa, aby sme boli ostražití. K ostražitosti vyzývame nositeľov moci na všetkých úrovniach, rodičov, školské samosprávy a všetkých ľudí dobrej vôle a zdravého rozumu, ktorí ešte nestratili úctu k Bohu a človeku. Aby sme prejavy kultu smrti odmietali už v zárodku. Náš hlas pri akýchkoľvek voľbách môže dostať len ten kandidát, ktorý odmieta kult smrti v akejkoľvek forme šliapania po dôstojnosti človeka. Opačným postojom by sme znevážili tých našich predkov i súčasníkov, ktorí kládli a kladú svoje životy a svoju múdrosť za dobro vlasti a práva všetkých ľudí, bez rozdielu pohlavia, farby pleti, národnosti, rasy, sexuálnej orientácie a iných atribútov, ktoré môžu človeka odlišovať alebo znevýhodňovať.
V tejto adventnej a vianočnej dobe nám Boh veľmi zreteľne dáva najavo, čo znamená v jeho očiach Božia láska. Čo znamená „miluj blížneho svojho". Keď poslal svojho syna na svet, nepostaral sa o to, aby sa jeho Syn narodil v prepychovom paláci, aby mal vyberané jedlá. Sám jeho syn nevyrastal v tradičnej rodine, nebol splodený tým, ktorý ho vychoval. Sám jeho syn bol hanobený a trestaný neľudskou krutosťou za to, že bol iný a výnimočný. Rovnako dnes sú hanobení ľudia, ktorí chcú rovnosť, ktorí chcú chrániť deti a chrániť ľudské práva, lebo len tie legitimizujú dôstojnosť človeka v právnom štáte . Pohľad na Ježiša na kríži nech nás burcuje k tomu, aby sme nedovolili len na základe tmárskych predsudkov „pribíjať na kríže" iných ľudí len pre ich snahu žiť dobrý a čestný život.
Preto je dôležitou výzvou dnešných adventných dní to, aby sme sa pozreli do seba a našli úctu a lásku k človeku, aby sme v sebe našli spôsob, ako si pomáhať a byť oporou. Prestaňme súdiť iných, nemáme na to mandát, naopak, každý deň skúsme každá a každý z nás urobiť jeden malý dobrý skutok, čo pomôže niekomu, kto to potrebuje. Možno tak jeho život spravíme šťastnejším, alebo aspoň dôstojnejším a znesiteľnejším. Jedine a len tak môžeme naplniť a splatiť nekonečnú Božiu lásku. A to nie len počas Vianoc, sviatkov pokoja a mieru.
V pevnej nádeji, že k týmto vážnym otázkam života a ľudskosti zaujmete správny postoj, Vám udeľujeme svoje požehnanie.
Komunita bitých a hanobených.
