Prečo som tam dnes nešiel ? Veď som dnes urobil toľko nepodstatných vecí. Začal som si v spomienkach premietať celý deň a vynáralo sa mi plné priehrštie zbytočností. Prečo som si včera nenašiel chvíľu času ? Prečo som sa nechal včera prehovoriť, že sa na to mám vykašlať, že to celé nemá zmysel, veď aj tak môj hlas nič neznamená ? Prečo som počúvol a nepresvedčil seba aj ostatných o opaku ? Veď to mohlo byť úplne inak, ja som to celé mohol rozhodnúť ! Ale už je neskoro. Už sa nedá nič robiť. Čas sa nedá vrátiť.
„On" tie voľby vyhral o jeden, jediný hlas, on vyhral práve o môj hlas, pretože ja som nebol voliť !
Zobudil som sa úplne mokrý. Hneď pozerám na hodiny. Je sobota ráno, osem hodín.
Uf, nepremeškal som to, ja som to nepremeškal, bol to iba sen !
Určite nikto z Vás by nechcel prežiť v skutočnosti takýto hrôzostrašný sen. Ale človek nikdy nevie. Pretože sny sa často stávajú skutočnosťou. Tie zlé najmä vtedy, keď proti tomu, aby sa nestali neurobíme nič. Preto si to dnes určite nenechám ujsť, dnes tam určite pôjdem. Nenechám si to ujsť za žiadnu cenu. Vychutnám si, ako sa budú tí sviniari triasť a bude to aj mojou zásluhou. Tá háveď, čo si dovoľuje nazývať sa vláda, ma už poriadne štve. Niekto potrebuje poriadnu po papuli. Na verejnosti, pred všetkými. Na výstrahu, že budú padať ďalšie tvrdé údery.
Dnes, v sobotu 4.4.2009 im to natrieme. A nech nás je aspoň milión. Symbolický milión ľudí s odporom voči gaunerom, čo pohŕdajú obyčajnými ľuďmi.
