Móric Dusík
Malé nočné dobrodružstvo s otvoreným koncom.
Bežím hore po schodoch, pretože nedokážem ani sekundu čakať na výťah. Dôvody nie sú fyziologické, ako býva zvykom v podobnej situácii, ale duševné, až takmer metafyzické. Za pár okamihov vyskáčem schodiskom proti nepriazni stúpania proti zemskej príťažlivosti. Vo chvate som ich zabudol aj počítať a zastaviť sa na správnom poschodí. Vraciam sa o dve poschodia dolu späť. Znovu som sa prepočítal. Dvakrát meraj a raz bež. Napätím a nervozitou roztrasenými rukami hľadám
