Nie je asistent ako asistent

Na začiatok je potrebné zmieniť akým spôsobom môžu konkrétne subjekty (poslanci NRSR a občania s ŤZP) získať asistentov. Obidvom táto možnosť prislúcha zo zákona. Už tu však dochádza k prvým rozdielom, kedy poslancovi NRSR je táto možnosť stanovená automaticky, len si musí zvoliť svojho asistenta. Pri občanoch s ŤZP to už také jednoduché nie je. Zákon síce stanovuje možnosť využívania služieb osobného asistenta, ale to či má naňho zdravotne postihnutý nárok podlieha procesu schvaľovania Úradom práce, soc. vecí a rodiny, kedy o tom rozhodujú zdraví úradníci na základe zdravotnej dokumentácie, definovaných potrieb postihnutého a jeho integračných predpokladov do spoločnosti. Posuňme sa teda o niečo ďalej, veď predsa je jasné, že žijeme v právnom a solidárnom štáte, kde integrácia postihnutých do spoločnosti má svoje miesto a tak je samozrejmé, že sociálny úradník vždy objektívne rozhodne o nároku zdravotne postihnutého na osobného asistenta. Takže poslanec má svojho asistenta a rovnako zdravotne postihnutý má svojho asistenta. Porovnajme si teda náplň ich činnosti. Myslím si, že nemôžeme spochybňovať nárok poslancov na svojich asistentov, ako inak by mohli stíhať všetky tie rokovania a schvaľovanie, často zmysluplných a dokonalých, zákonov, ktoré pomáhajú práve zdravotne postihnutým. Alebo už von koncom by sme ukrivdili tým poslancom, ktorí ešte musia stíhať sedieť aj v parlamentoch VÚC a k tomu ešte stíhať aj nejaké to podnikanie. Tu úloha asistentov zdravotne postihnutých vyznieva naozaj ako banalita, keď majú v náplni činnosti len také nepodstatné veci ako pomoc pri základných fyziologických potrebách, pomoc pri chode domácnosti, pomoc pri kontakte s okolím a pod.. Z toho samozrejme vyplýva, že aj ohodnotenie asistentov poslancov NRSR bude iné ako ohodnotenie asistentov zdravotne postihnutých. Intelektuálna práca je samozrejme vždy viacej cenená ako manuálna. A tak má asistent poslanca NRSR nárok na 80 % platu poslanca (3-násobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve za minulý rok), ale musí si z tohto platu odvádzať sociálne a zdravotné poistenie. Osobný asistent zdravotne postihnutého občana musí mať teda zákonite menej, veď predsa nevykonáva takú náročnú a záslužnú činnosť ako jeho kolega – asistent poslanca NRSR. Jeho mzda je teda 55 Sk za hodinu činnosti, z ktorej si ešte musí odvádzať sociálne poistenie a dane. Od nového roka však naši ústretoví poslanci, určite aj za pomoci ich asistentov, schválili novelu Zákona o zdravotnom poistení, kedy za osobného asistenta odvádza zdravotné poistenie štát. Zaujímavým porovnaním by ešte mohol byť spôsob, ako prebieha vyplácanie peňažných prostriedkov za vykonané služby. Asistent poslanca NRSR predloží Kancelárii NRSR faktúru o vykonaní služieb asistenta poslanca so špecifikáciou vykonaných prác. Poslanec je povinný na tejto faktúre (vystavená 1-krát mesačne) svojím podpisom osvedčiť, že asistent poslanca vykonával svoju funkciu vo fakturovanom období (je obdivuhodné, že si poslanci pri svojej zaneprázdnenosti na to nájdu čas). Asistenti zdravotne postihnutých osôb určite až taký zaneprázdnení nie sú, tak prečo do tohto procesu nepridať trochu byrokracie hraničiacej so znižovaním ľudskej dôstojnosti. Asistenti zdravotne postihnutých preto každý mesiac musia vypĺňať predtlačené tlačivo, o ktorom vzniku a a jeho autorovi Vám nikto nevie nič povedať ani na ministerstve, ani na Úrade práce, soc. vecí a rodiny. Toto tlačivo sa nazýva Výkaz o odpracovaných hodinách osobného asistenta, kde je osobný asistent povinný vypĺňať náplň svojej každodennej činnosti v minútach. To znamená, že do 30 stĺpčekov (označujúcich dni v mesiaci) a 40 riadkov (vymenované vykonávané činnosti), je povinný napísať konkrétny počet minút, kedy asistoval zdravotne postihnutej osobe. To znamená, že v prípade vyplnenia predtlačenej položky „vyprázdňovanie čriev a mechúra“ by si to mal každý deň stopnúť a nakoniec napísať ako dlho to trvalo, samozrejme v minútach. Bolo by možno zaujímavé, ak by podobný výkaz v minútach mali vypĺňať aj asistenti poslancov NRSR.Záverom teda asi môžem konštatovať, že vlastne medzi asistentom zdravotne postihnutého občana a poslanca NRSR nie je až taký markantný rozdiel. Rovnako asistent poslanca NRSR a rovnako asistent občana so zdravotným postihnutím si plnia svoje úlohy, aj keď trošku odlišné. Rovnako poslanec NRSR a zdravotne postihnutý občan môžu mať svojho asistenta. Len to slovo „môžu“ nie je pri tých zdravotne postihnutých vždy pravidlom. Ale kvôli tomu sú tu práve naši poslanci v NRSR a ich asistenti, ktorí sa všemožne snažia, aby sme sa všetci mali lepšie. A veď predsa osobný asistent zdravotne postihnutého občana je jedným z nástrojov integrácie takýchto ľudí do spoločnosti a existuje na základe zákona, ktorý schválili práve naši poslanci s pomocou rád ich asistentov. Prečo by teda asistenti zdravotne postihnutých nemohli napĺňať prázdne reči našich politikov o integrácii postihnutých do spoločnosti a pri tom ešte aj spočítať s presnosťou na minúty, koľko takáto integrácia asi trvá.