Príťažlivosť písmena "S" začína s názvom nášho štátu, etnika - Slovensko, slovenský. To písmeno nás historicky úžasne spája aj so Slovanmi - privilégium, ktoré medzi slovanskými národmi máme len my a Slovinci. Občas by možno bolo lepšie, ak by nás slovne viac separovali, ale aj tak sa dá. Majstrovstvo v "žonglovaní" s eskom ukázal už pred takmer 200 rokmi Ján Kollár vo svojom opuse Slávy dcera "Slavme slavně slávu Slavov slavných". Aj v StaroSlovienčine pred 1000 rokmi by to zrejme neznelo inak.
Pozoruhodné je, ako sa tradícia podmanivých esiek stále drží aj v našej politickej praxi - konkrétne v názvoch politických subjektov. Viac ako tretina začína na S. Môže za to sama slovenčina kvôli slovám slovenský a strana. Ďalej nasleduje klasika sociálny, pre rigoróznejších socialistický. Škoda že nemecká Schutzstaffel skratku SS nadobro skompromitovala a R. Sulík musel medzi slobodu a solidaritu vsunúť "a". Ak by ale sadol na vlnu dávať do názvov strán mená ako M. Kotleba alebo B. Kollár, mohla vzniknúť napr. SSS (Sulíkova Sloboda a Solidarita). I keď spolupatričnosť by tam možno sedela ešte lepšie. Veľký a zatiaľ slabo využitý potenciál ponúka slovo spravodlivosť. Taká Strana Sociálnej Spravodlivosti znie silne sugestívne. Aj slovo služba by určite bodovalo, nebyť toho, že ho skompromitovala SISka.
Doposiaľ uvedené slová so spoločenskými záležitosťami priamo súvisia. Čo však parlamentné strany ako SMER či SME RODINA? Najprv som rozmýšľal čo to má byť, či je to preto, že S na začiatku evokuje niečo silné, stabilné... slovenské. Až keď vznikla strana SPOLU tak som sa priklonil k vysvetleniu, že eská musia mať niečo magické. A až v tejto súvislosti som začal chápať názvy SKOK a SIEŤ, ktoré inak znejú ak nie streštene tak minimálne smiešne. Dúfam, že aj slovo slušný sa dočká svojho zaslúženého významu. Momentálne s napätím očakávam, ako na tom bude avizovaná strana A. Kisku ...
Ak sa opustia striktné politické súvislosti, eskami sa dá pokryť skutočne široké spektrum a týka sa to nie len strán, ale aj spolkov či spoločenstiev. Na vyjadrenie spätosti so starými Slovanmi je ideálny Svätopluk, prívrženci hĺbkovej histórie by mohli siahnuť až po Samovi. Stúpencom Štúrovcov a srdečnej slovenčiny stojí k dispozícii niektorý zo slovných skvostov svojstojný, svojbytný, slovutný. Bohabojnosť by trefne zohľadnil svätý alebo sakrálny, tí z opačnej strany by zas mohli použiť svetský alebo sekulárny. Pre zvýraznenie spojenia so slovenským ľudom by napokon stačilo pridať niečo írečité ako sekera, slivovica, salaš, slanina.
Možnosti sú skutočne nesmierne. Predstavte si napr. spolok Svojstojnej slovenskej svornosti so sloganom "Svojbytný Slovák si svoj salaš stráži". Ste na ich stretnutí a sŕkate slivovičku. "Ej bisťu!" Prisám zemi, že by som sa stal ich sympatizantom :-)
