A o tom to celé akosi v kocke je. Žijeme v presvedčení, že máme nárok na šťastie a sem tam si uvedomíme, že by sme ho mohli dopriať aj iným. A nielen, že by sme chceli byť šťastní, ale potajme túžime hlavne po istote tohto šťastia. A tak si vykladáme karty, necháme si veštiť, obraciame sa na ľudí s pororockými víziami, alebo sa len v kútiku duše modlíme, aby sa to naše šťastie potvrdilo.
Akurát keby skutočne existoval stroj času a mohli by sme sa vrátiť, nič by sme skutočne nevyriešili. Len by sme eliminovali pár omylov navyše. Dokážem svojho kamaráta pochopiť. Sám som zažil vzťah, ktorý som mohol radšej preležať v kóme. Ale ak by som sa vrátil a vystríhal sám seba pred Maruškou, nikto by mi nedal záruku, že s Alicou by to nedopadlo ešte horšie. Pokiaľ totiž veda nevymyslí fígeľ, ako mať 16 ročné telo a 40 ročnú hlavu, je cesta k istému šťastiu zarúbaná.
Ja osobne by som ale stroj času nepoužil na varovanie pred žiadnou ženou. Nástojil by som na tom, nech si dám vyoperovať slepé črevo ešte pred prvým júnom 1989, keď mi prasklo. Lebo takú bolesť, akú som vtedy zažil, mi teda ešte žiadna "beštia" nespôsobila.
18. aug 2006 o 10:00
Páči sa: 0x
Prečítané: 3 102x
Tú beštiu si neber !
Môj kamarát má tajný sen, že ešte za jeho života vymyslia stroj času a pôjde sám seba vystríhať pred manželstvom. Má kompletne premyslené akým spôsobom sa samoidentifikuje a zabráni podľa jeho slov väčšej skaze, ako keby ho prešla električka. Detaily mi neprezradil, lebo sú to vraj strašne ponižujúce veci, o ktorých vie len on sám. Na moju poznámku, že keď bude mať stroj času, môže zriadiť aby sa jeho manželka vôbec nenarodila, vypleštil oči a rozhorčene povedal: Nie som predsa barbar! Každý má právo na štastie!
Róbert Dyda
Bloger
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(39)
